Láska pod šapitó

8. Kapitola

- Oli -

Zdvihne sa jej žalúdok a ja jej automaticky podložím pod tvár vedro. Prečo to, to dievča spravilo? Vlastne prečo to robím ja? Nemôžem sa o ňu starať. Nalejem jej pohár vody a položím ho na nočný stolík ona si ho hneď zoberie a odpije si trocha vody. Potom sa smutne na mňa pozrie.

„Prepáč, za ten svinčík." Povie a znovu sa jej zdvihne žalúdok.

„To nič bolo to tu už aj horšie." Vydýchnem si.

„Prečo to robíš?" pozerá na mňa spýtavým pohľadom.

„Lebo som blbec." To naozaj som. Ešte stále sa spamätávam z večernej bitky. Zajtra ráno nacvičujeme novú choreografiou a dnes na prestavení som skoro neudržal rovnováhu lebo stále ju mam v hlave. Toto nie som ja. Nikdy som sa nestaral o ožraté dievča, s ktorým som sa chcel len vyspať ale pri nej ... Ja ju nechcem len na jednu noc, chcem ju mať pri sebe stále.

„Ale pekný blbec." Vyruší ma z mojich myšlienok. Keď je na mol je taká zlatá. Len sa usmejem. Viem, že jej môžem povedať čokoľvek a zajtra si to nebude pamätať ale ja chcem aby si pamätala na všetko čo spolu zažijeme.

„Prečo si pila?" opýtam sa a prisadnem si k nej na posteľ, chytím jej tvár do rúk a utriem jej slzy, ktoré jej tečú po tvári od neustáleho zvracania.

„Chcela som na teba zabudnúť." Povie a zadíva sa do mojich očí. Ten jej skúmavý pohľad, ktorým vždy na mňa pozerá ma tak priťahuje.

„A prišla si aj tak za mnou?" Poviem a ona sa usmeje a mykne plecom. Stále upiera svoje zelené oči do tých mojich. Viem ako ju fascinuje farba mojich očí pretože mňa rovnako fascinuje tá jej. Niekedy mám pocit, že toto čo sa nám deje je osud. Vlastne nie ja na osud neverím. Znovu začne zvracať a ja si všimnem špinavé tričko. Ide do skrine a vytiahnem jej jedno zo svojich.

„Poď musíš sa prezliecť." Ona len prisvedčí a nemotorne sa snaží vyzliecť si to otravné tričko Soft Vanilla.

„Pomôžem ti." Poviem a ona prisvedčí. Je taká ... teraz by som si ju mohol vziať. Ona by zo všetkým súhlasila. Ak by to nebola ona, tak by som to bez problémov spravil. Mám svoju zásadu nikdy sa nevyspím s dievčaťom ak s tým sama nesúhlasí. Lucy mi ten súhlas ešte nedala ale teraz? Teraz som si istý, že by povedala áno. Aj tak jej to nemôžem spraviť, zajtra si to nebude pamätať a určite by  svoje rozhodnutie nakoniec ľutovala. Vyzlečiem jej tričko a hodím ho na zem. Vidieť ju len v čiernej krajkovej podprsenke ma trochu vzruší a začnem vážne uvažovať, že to spravím, že si ju vezmem v takomto stave. Túžim po nej ako po žiadnej inej a teraz ju mám na dosah. Vyruší ma jej smiech, keď jej nemotorne navlečiem moje tričko.

„Je mi trochu veľké." Povie pobavene a ja len pretočím očami a musím sa pousmiať. Je ako malé dieťa. Vtedy jej začne zvoniť telefón, ktorý ma v kabelke. Snaží sa ju našmátrať ale márne. Zoberiem jej malú čiernu kabelku a vyberiem s nej jej mobil. Na displeji sa rozsvieti prichádzajúci hovor Tomas.

„Volá ti asi ten potetovaný sráč." Poviem s trochou irónie v hlase. Ona sa len na mňa pozrie a začne zvracať. Neviem prečo ale rozhodnem zdvihnúť.

„Lucy, kde si? Už hodnú chvíľu ti Emma píše správy a ty nereaguješ." Hm tak teraz sa stará ale kde bol do teraz? To si nevšimol, že dievča o ktoré má záujem sa ožralo na mol?

„Je v poriadku." Odvrknem a na druhej strane telefónu zostane ticho.

„Je s tebou?" ozve sa po chvíli.

„Nie len si tu zabudla mobil." Ironicky odvrknem.

„Tak, kde je potom?" Ako sa sním môže kamarátiť. On je taký sráč až to bolí.