Láska pod šapitó

14. Kapitola

- Oli -

Bál som sa, že ma neposlúchne a zostane.  Neviem čo by jej Adam a jeho kumpáni spravili a úprimne ani to nechcem zistiť, pretože by som ju nemal ako ochrániť.

„Tebe sa musí veľmi páčiť, keď to s ňou ťaháš tak dlho." povie tým jeho nechutným arogantným tónom, len pri pohľade na jeho odpornú tvár sa mi chce zvracať. Ja toho kreténa tak neznášam. Medzi tým sa snažím ešte negramotne si natiahnuť rifle ale ide to ťažko, keď musím rozmýšľať ako dostať jeho pozornosť čo najďalej od Lucy.

„Do teraz mi nedala, chcelo to čas." Prekvapene sa na mňa pozrie. Povedať pravdu som dosť prekvapený čo so mňa vyletelo. Lucy pre mňa znamená veľa a preto je ťažké sa takto o nej vyjadrovať. Musím znieť normálne a  presne toto by som povedal keby išlo o inú babu. Ide o to aby si  Adam myslel, že je to len ďalšia trofej, že mi na nej nezáleží a dúfam, že jej dá pokoj. 

„Ale nejaká nedala na prvú dokonalému Oliverovi?" Príde ku mne bližšie a ja spravím krok vzad.

„Dostal som čo som chcel a teraz kašlať na ňu." Po mojich slovách mi zostane v hrdle hrča. Nechcem kašlať na ňu, chcem ju mať stále pri sebe.

„Vyzerá to tak, že pred tebou nedala ešte nikomu." Čo? Ako ... dočerta, všimnem si krvavý fľak na zemi. To ma vôbec nenapadlo s pannou som už dlho nebol a nedošlo mi, že by naša včerajšia noc mohla zanechať stopu.

„Do toho ťa nič." Odvrknem a dúfam, že sa v tom nebude viac štúrať.

„Musí sa ti veľmi páčiť. Panny sú v posteli o ničom."

„Nevedel som to fajn, keby som to vedel ... keby som to vedel skôr, tak ju nechcem a nestrácam s ňou toľko času." Toto by platilo ak by nešlo o ňu. Lucy je naozaj prvé dievča, na ktorom mi záleží, takže som šťastný že práve ja som bol jej prvý. Čo ma najviac mrzí sú momentálne moje slová, ktoré keby počula už by so mnou nikdy neprehovorila.

„Prosím ťa Oli, si hrozný klamár." Ako to povie sotí do mňa.

„Hovorím ti pravdu." V hlave mám len jedno a to že ju nemôžem viac takto ohroziť, musím to s ňou ukončiť. Viem, že nás to bude bolieť oboch, pretože po tejto noci mám pocit, že už bez nej nedokážem žiť ale práve zato to musí skončiť.

„Vlastne si mi spravil službu, vieš keď bude so mnou v posteli lepšie sa uvoľní a neušpiní mi aspoň plachtu." Celým telom mi prejde zlosť, nechcem aby toto hovoril ale nemôžem reagovať aby si nevšimol, že mi na nej naozaj tak veľmi záleží.

„Vieš, čo daj mi pokoj. Chcel som ju, tak som si ju zobral a zobral som si ju tu. Čo je na tom?" hodím plecom a dúfam, že už ju prestane riešiť. 

„No za prvé, tento stan nepatrí len tebe a za druhé, mohli sem prísť decká s cirkusu a keby vás tu našli nahých v objatí, čo by si asi tak mysleli? Hmm?" Teraz má pravdu. Pôvodný plán bol iný. Chcel som na svitaním ísť do mojej maringotky a tak by si nikto nič nevšimol ale kto mohol vedieť, že zaspíme a nájde nás tu práve tento kretén?

„Ale nenašli. Nič zlé som nespravil a tak mi daj pokoj." Chcem odísť a dúfam, že tento krát sa mi podarí zostať bez modrín. Obídem okolo neho ale neodpustím si a celou silou vrazím do jeho ramena. Budem to ľutovať viem ale chcem tomu sráčovi ukázať, že sa ho nebojím.

„Pánko je nejaký nasratý. Deti sú ti ukradnuté ale čo ak by vás tu takto našiel Hugo?" teraz si získa moju pozornosť, ak by nás našiel Hugo, mňa by zrejme zabil a Lucy by sa na to celé musela pozerať. Toto som naozaj nedomyslel. 

„Koho som mal nájsť?" Principál sa zjavil za červenou plachtou. Nie, nie, nie toto sa nemalo stať. Do riti.

„Ideš ako do rany. Tuto pán dokonalý si tu v noci užíval." Srdce sa mi rozbúchalo ako o život.