Láska pod šapitó

32. Kapitola

- Lucy -

„Oli." Vykríknem a bežím za ním. Odľahne mi hneď ako ho uvidím. Stojí pri svojej maringotke a vešia vyprané oblečenie.

„Stalo sa niečo?" ja sa mu hodím do náručia a on si ma k sebe bez váhania privinie.

„Mal si pravdu." Dostanem so seba. V hrdle mám obrovskú hrču a s očí sa mi lejú slzy, takže povedať čokoľvek je ťažšie ako sa zdá.

„Pod ideme dnu a všetko mi povieš." Prikývnem a spolu odkráčame do maringotky. Ja si sadnem na posteľ a tvár si zaborím do rúk a začnem vzlykať ešte viac.

„Tu máš napi sa." Podá mi pohár s čírou tekutinou.

„Čo to je?" ak by to bol nejaký alkohol tak ho naozaj teraz nechcem. Síce možno by mi pomohol zabudnúť ale to teraz nechcem.

„Voda." Povie pobavene a ja si odpijem. Potom si sadne veľa mňa a pohladí ma po chrbte a ja sa opriem o jeho rameno.

„Ďakujem." Nadvihnem oči aby som sa mohla pozrieť do tých jeho dokonalo modrých očí. Usmeje sa na mňa, čo ma aspoň trošku upokojí.

„Za čo ďakuješ?" pritúli sa ma ešte viac.

„Že môžem byť s tebou."

„Za to neďakuj a povedz mi čo sa stalo." Je taký nežný. S jeho hlasu akoby sa vytratil ten jeho arogantný tón. Nemôžem povedať, že či sa mi tento Oli páči viac asi nie mám račej toho arogantného ale teraz potrebujem aby bol presne takýto, láskavý a nežný.

„Emma a Tom." Nemusím sa mu ani pozrieť na tvár a viem, že prevracia očami.

„Vyhrážajú sa ti?" začnem vrtieť hlavou a ešte viac plakať.

„Nie ... už sa nemusia ... povedali im to." dostanem so seba.

„Lucy upokoj sa prosím." Ja by som sa rada ale nejde to.

„Si jediný, kto mi zostal." Ako to poviem prudko sa postaví a nervózne začne chodiť tam a späť.

„Sú to falošný ľudia, Lucy ja som ti to hovoril." Jeho do teraz pokojná nálada sa zmenila a v jeho hlase je počuť len hnev.

„Ja viem a ja som ti neverila. Emma to všetko povedala rodičom. Úplne všetko." Cítim sa tak ponížená. Moji rodičia vedia naozaj všetko aj to čo som si chcela nechať pre seba. Neviem ako sa im teraz pozriem do očí.

„Ako to zobrali?" Viem, že Oli veľmi dobre vie aký je to prúser, len teraz neviem či je nahnevaný na mňa alebo na Emmu a Toma alebo dokonca na mojich rodičov.

„Zle. Zakázali mi sa s tebou vídať a chcú aby som išla na vyšetrenie." Trochu spozornie a zmetene sa na mňa pozrie.

„Čo ... aké vyšetrenie?" musel sa zastaviť práve pri tomto?

„No gynekológovi." Poviem ponížene.

„Načo? Veď tehotná nie si. Spali sme spolu len raz a mal som ochranu." Prečo sa za to tak hanbím? Prečo je on taký naštvaný? Zrazu mi nič nedáva zmysel.

„Boja sa či nemáš nejaké choroby, ktoré by som mohla od teba chytiť. Emma im povedala aj o tvoje minulosti." Po mojich slovách mu navrú žili na rukách. Viem, že má chuť niečo rozbiť ale drzí sa. Potom prejde k dverám zamkne ich a rovnako tak zavrie všetky okná. Prečo to robí?

„Vedel som, že to dievča bude problém. Musela im vykecať všetky sračky?" Oli doslova kričí. Je viac vytočený ako som bola ja doma.

„Chceli ma doma zamknúť." Dodám a on sa vytočene na mňa pozrie.