Láska pod šapitó

11. Kapitola

- Lucy -

Je sedem hodím a ja som naozaj pri tom cirkuse. Nemôžem uveriť tomu, že som sem naozaj prišla. Celý čas si píšem s Emmou, tá ma cez správy upokojuje ale aj tak to nefunguje tak, ako by som si priala.. Tá predstava, že ho budem mať znova pri sebe a on bude na mňa pozerať tými jeho azúrovo modrými očami je tak neopísateľná, že už teraz sa mi podlamujú kolená.

„Takže slečna prišla." Spoza môjho chrbta sa ozve jeho hlas a moje srdce začne búšiť ako o život. Otočím sa a zhlboka sa nadýchnem. Má na sebe tento krát biele tričko a jeho tetovania cez neho trochu presvitajú a to mi príde veľmi sexi.

„Chcel si mi ukázať aký skutočne si. Tak nech sa páči." Ako to povie zdvorilo mi podá ruku. Zrazu je s neho veľký gentleman, by ma zaujímalo kde je teraz ten chalan, ktorý mal ruky v mojej podprsenke.

„Takže kam pôjdeme?" poviem trochu drzo, pretože si chcem zachovať výzor trochu urazenej baby ale nechcem byť moc urazená, pretože mu dávam práve druhú šancu.

„Na večeru." Povie spokojne.

„Na večeru? V tvoje maringotke?" poviem to trochu neisto. Ak vie ešte aj variť, tak naozaj začínam ľutovať, že sním strávim už len tak krátky čas.

„Nie, pôjdeme k niekomu na kom mi veľmi záleží." Naozaj neviem čo si mám o ňom myslieť, ešte včera to bol úplne iný chalan ako je teraz. Či len ja sa na neho inak pozerám?

„Inak pristane ti to." povie a jeho modré oči si ma zvodne premerajú. Ten chalan zo záchodov je späť.

„Ďakujem." Určite sa teraz celá červenám. Potom zostane stáť a pristúpi ku mne bližšie a mne sa začne chvieť celé telo. Nadvihne mi bradu, tak aby som sa na neho musela pozerať.

„Som rád, že si prišla." Ako to povie odhodí mi prameň vlasom s tváre a založí mi ho za ucho. Prečo toto gesto robí každý chlap a je to tak strašne romantické?

„Dlho som sa rozhodovala." Odvrknem s neistou hlase, v skutočnosti som vedela, že prídem od prvého momentu, len som seba a Emmu presviedčala o opaku.

„Ale prišla si." Povie a chce ma pobozkať ale ja sa odtiahnem.

„Chcem ísť na to pomaly. Prvé rande pamätáš?" Prejde po mne pohľadom a zastaví sa pri mojom výstrihu.

„A keď budeš odchádzať, tak ťa už pobozkať môžem?" povie a zvodne sa usmeje.

„Možno." Odvrknem a on znovu nadvihne moju bradu.

„Zas až tak veľa času nemáme." Povie to doslova do mojich pier, chcem ho pobozkať, jeho bozky sú iné na aké som bola do teraz zvyknutá a chcem ich viac ale nie musím byť nedostupná. Tak ako mi radila Emma.

„Ale nemáme ho ani málo." On sa nad mojimi slovami len usmeje a potom sa na mňa zamyslene pozrie.

„Niečo mi tu chýba." Ja sa prekvapene a trochu neisto pozriem do tých jeho neodolateľných očí, ktoré teraz hrajú radosťou.

„Čo také?" snažím sa znieť zvodne ale určite sa mi to nedarí.

„Tvoja podprsenka." Debil. Pretočím očami a štuchnem ho do ramena.

„Čo? Páčilo sa mi to keď som bol v nej." Povie s takou hravosťou v hlase, že sa začnem smiať. Bol to blbí vtip ale je to zlaté. Teda od neho je to zlaté ak by to povedal niekto iný bolo by to dosť nevhodné a nechutné.

„Tak poď, niekomu ťa musím predstaviť." Povie a rozbehne sa smerom k maringotkám a ja ho nasledujem.

„Tasha, už sme tu." Vykríkne Oli a ja s úžasom sledujem jeho nadšenie. Nepoznám ho veľmi ale takéhoto som ho ešte nikdy nevidela je naozaj šťastný. Tasha, je staršia pani, môže mať tak 50 ale jej postava je dokonalá, je štíhla a vyšportovaná. Sedí pred maringotkou za dreveným stolom, cez seba má prehodený farebný saténový župan a v ruke drží šálku, s ktorej si odpije a potom nám zamáva.