Láska pod šapitó

22. Kapitola

- Lucy -

Spolu s Emmou čakáme pred klubom. Tak veľmi sa teším na Olivera, no pri pohľade na Emmu, zabudnem aj na jeho modré oči. Zas sa obliekla akoby išla na nejakú party. Šortky má tak krátke, že jej je vidno zadok a potom ten croptop, ktorý by som skôr nazvala čiernou podprsenkou.

„Vieš, že si ideme do školy?" pozriem sa na ňu, je trochu divná. Mám pocit, že jej vadí to že nás vezie práve Oli.

„Ty ideš na ten pohovor nie ja." Odvrkne.

„Áno ale budeš tam študovať aj ty a ideme si vybrať bývanie. Takto nechodíš oblečená ani do klubu prečo teraz?" znudene si vydýchne a pozrie sa na mňa.

„Proste som mala takú náladu, nechaj to tak a kde je vlastne tvoj frajer?" naozaj je trochu ... nie až príliš drzá, väčšinou som taká ja ofrflem všetko čo nie je podľa mojich predstav ale čo sa jej stalo?

„Nie je môj frajer a bude tu čo chvíľa. Dohodli sme sa, že sa tu stretneme o ôsmej."

„Je to tvoj frajer spala sním nie?"

„O čo ti ide Emma?" nereagujem na jej podráždený tón.

„Nič mi nie je. Len mohli sme ísť s Tomom v jeho aute a v bezpečí."

„Prečo si myslíš, že s Olim nebudeme v bezpečí. Ty si predsa vždy tá čo je za všetku srandu." Poviem rovnakým odmeraným tónom ako ona.

„Lucy ... to je jedno ... to si robíš kozy." Povie zo spadnutou sánkou a mne spadne tiež. Ide k nám starý modrý jeep.

„Prosím povedz mi, že to nie je náš odvoz." Trochu som s toho v šoku aj ja ale keď si predstavím jeho maringotku tak toto auto sa k nej úplne hodí. Emme nestihnem odpovedať, pretože Oli už stojí pri nás a dáva dolu okienko.

„Tak čo dámy, ideme?" ako to povie mrkne na mňa a ja sa celá začervenám.

„Toto nás tam aj donesie?" Ozve sa Emma drzo.

„Toto má najazdené viac akoby si človek vedel predstaviť a áno donesie." Oliho jej slová vôbec nerozčúlili a pohotovo odpovedal. Emma prevráti očami ide si sadnúť dozadu a ja si sadnem na miesto spolujazdca. Oli sa hneď ku mne nahne a bozkáme sa. Emmu nemusím ani vidieť a viem, že gúľa očami.

„Dám do navigačky náš ciel." Povie a hľadám v telefóne aplikáciu.

„Takže ty si tá Emma." Povie Oli a vtedy mi to dôjde ... mala som ich predstaviť.

„Sorry, Emma toto je Oli a Oli toto je moja naj kamoška Emma." Oli sa otočí a ruku podá Emme, ktorá má prekrížené ruky na hrudi a vyzerá dosť urazene.

„Čau Emma." Povie odmerane a podá mu nakoniec ruku. Oli sa usmeje.

„Teší ma."

„Po sto metroch odbočte v pravo." Ozve sa navigácia, vtedy Oli zaradí rýchlosť a pohneme sa dopredu.

„To je vždy taká odmeraná?" spýta sa ma Oli, ja sa pozriem na Emmu.

„Nie, len keď závidí, že nemôže sedieť vpredu." Stále sa na ňu pozerám a ona vyplazí jazyk ako malé dieťa. Naozaj neviem čo jej je a čo jej tak vadí.

Cesta mi príde nekonečná. Myslela som si, že to bude pekný výlet, s ľuďmi na ktorých mi naozaj veľmi záleží ale mýlila som sa. Emma je celú cestu divná. Sedí vzadu urazená a celý čas si s niekým píše a moje otázky ignoruje. S Olim si vymieňame pohľady ale myslím, že každý sa cíti trochu divne. Jediný, kto v tomto aute niečo rozpráva je teta z navigácie. Je mi to trápne ale čo už, cesty späť niet.