Láska pod šapitó

25. Kapitola

- Lucy -

„Neber to tak, že nie som rád, že si tu ale nemala si sem chodiť. Nie do toho blbého stanu a hlavne nie, keď trénujeme." Začne ma karhať a ja sa cítim trochu blbo. Viem, že ma na to upozorňoval ale myslela som ... teda nemyslela som na nič, proste  bola príležitosť ho vidieť, tak som sa jej chopila.

„Prepáč, nevedela som, že to tu je až také nebezpečné." Poviem trochu drzejšie ako som chcela aby to znelo.

„Adam si ťa všimol. Mohlo to dopadnúť ..."

„Prečo máš s neho taký strach?" skočím mu do reči.

„Ty ho nepoznáš Lucy, jediné čo naozaj dobre vie, je mi ubližovať. Nechcem aby sa ti niečo spravil a to len kvôli mne." Bolo to od neho milé ale chcela by som vedieť viac. Prečo mu ten chalan stále ubližuje a prečo sa ho Oliver tak veľmi bojí?

„Oli, vieš že mi môžeš povedať všetko?" chytí ma za ruku a pritiahne ma k sebe bližšie.

„Ja viem ale prosím ťa sľúb mi, že bezo mňa do toho stanu už nevkročíš?" Chcem zistiť viac. Celé sa to snaží zahovoriť a preto musím zistiť čo sa deje ale teraz ma upútali jeho svaly. 

„Keď ja som chcela byť len s tebou. Nemáme veľa času tak som chcela len ..." neviem sa vykoktať. Napriek tomu, že je spotený po tréningu, nádherne vonia a on si všimol hneď moju rozpačitosť a šibalsky sa usmeje.

„Prosím ťa sľúb mi to. Ak sem prídeš nabudúce tak len do môjho karavanu." Nič nepoviem len prikývnem, som s ním príliš omámená a nedokážem v hlave zoradiť žiadne súvislé slovo. Pobozká ma na čelo a mne celým telom mi prejde mráz. Neviem, čo budem bez neho robiť.

„Dobre musím ísť do sprchy." Povie napokon a začne sa rozhliadať po úzkom priestore.

„Ty tu máš sprchu?" Nikdy som sa vlastne nezamýšľala nad tým, kde sa sprchuje alebo chodí na toaletu ale teraz ma to naozaj začalo zaujímať.

„Chceš ísť so mnou?" že sa to vôbec pýta, jasné, že chcem ísť sním. Prikývnem a on zoberie šedú osúšku a priesvitnú taštičku, v ktorej má mydlo, šampón a všetky ostatné veci potrebné na hygienu.

Neisto idem za ním. Obídeme jeho maringotku, trochu mám obavy kde ma to vedie. Potom si všimnem veľký modrý príves, sú tam dvoje dvere. Na prvých je napísané červeným WC a druhých sprcha. Vybehne po schodíkoch a otvori dvere a vojde dnu a potom mi naznačí aby som išla sním.  Vnútri to je veľmi malé a vyzerá to ako sprcha na festivaloch.

„Tu sa sprchuješ?" poviem udivene. 

„Tie novšie karavany majú už menší záchod a sprchu vo vnútri ale táto moja starenka to nemá tak musím používať tieto verejné." Položí si veci na poličku pri umývadle a začne sa vyzliekať. Ja viem, že by som mala odvrátiť pohľad ale to sa nedá. Sledujem jeho telo, ktoré je pokreslené rôznymi čiernymi obrázkami. Sprcha je oddelená bielo žltým závesom, ktorý trochu zatiahne tak aby voda nefŕkala všade. On sa za ten zaves neschová. Pustí vodu a ja len fascinovane sledujem ako sa mu po tele kotúľajú kvapky vody. Potom si všimnem dve obrovské modriny na jeho rebrách. Vydesene nane hladím. Naozaj neklamal, keď mi povedal, že mal úraz. Trochu ma ošpliecha vodou a ja sa posuniem.

„Pekný pohľad čo?" šibalsky sa usmeje a ja nestihnem zareagovať a už je pri mne a bozkáva ma. Nevadí mi ani to, že je celý mokrý. Rukami začne blúdiť po mojom tele a ja ľutuje len to, že som oblečená. Stiahne ma pod prúd vody. Jedna jeho ruka nájde lem môjho trička. Nestačím sa ani len nadýchnuť a už cítim ako jeho drapľavé ruky prechádzajú po mojom chrbte až k mojej podprsenke, ktorú v okamihu rozopne. Keďže mám na sebe samo držiacu podprsenku, čo znamená, že  nemá ramienka tak v okamihu spadne na zem.