V náručí nepriateľa (Drakulove deti 3)

Kapitola 4

"Ešte si mi nepovedal, ako dopadli rokovania s tvojimi bratmi."

Zostal som meravo stáť v kráľovniných komnatách, keď sa noc pomaly začala chýliť ku koncu a čoskoro vyjde slnko. Ostatní upíri sa už pomaly pobrali do svojich brlohov, aby sa uložili na spánok a popravde, sám som sa tešil, až zavriem oči.

Najprv som ale musel absolvovať čas osamote s Justinou. Bolo to niečo, z čoho som mal zakaždým zlý pocit a nepríjemné mrazenie na chrbte.

Kráľovná stála kúsok odo mňa, hľadela do veľkého zrkadla so zlatým rámom a prechádzala prstami po náhrdelníku z čiernych perál. Hľadela na svoj odraz obdivným pohľadom. Musel som vynaložiť všetko úsilie, aby som nedal najavo, ako ma odpudilo.

Neznášal som márnivé ženy.

Zároveň som sa vyhýbal pohľadu na jej posteľ. Bolo to moje najnenávidenejšie miesto v celej pevnosti. Ak by sa dalo, spálil by som ju na popol.

"Nebola na to príležitosť, Vaše veličenstvo," uklonil som sa, založiac ruky za chrbtom.

Justina natočila krk a začala sa hladiť po línii sánky. "Teraz na to máme príležitosť, tak mi povedz všetko, čo vieš."

"Aeron si spravil z ľudskej ženy svoju kráľovnú a sídlia spolu v Londýne," odvetil som pohľad pravdy. Môj najstarší brat bol šťastný bastard. Jeho Freya patrila medzi najkrajšie a najzvodnejšie stvorenia, aké som kedy videl. Vždy som mal slabosť pre modré oči, navyše v kombinácii s čiernymi vlasmi pôsobili priam magicky.

"To je nemilé," Justina skrivila ústa a obrátila sa ku mne. Spustené ruky si spojila pred sebou a upriamila na mňa svoj prenikavý pohľad.

"Stále je vládcom ostrovov?"

"Áno, Vaše veličenstvo," odvetil som úctivo. "Má pod palcom každého upíra v Británii a jeho nevesta, ako novopečená upírka, predstavuje dôležitý a nepochybne vzácny poklad do jeho zbierky. Všetci vieme, že noví upíri vynikajú svojou silou. Navyše, medzi nimi panuje silné puto. To by sa dalo využiť."

Justina sa spokojne usmiala a zamierila ku mne. "Vždy sa mi páčilo, ako premýšľaš, Sorin. A čo môj drahý Rafael? Už sú to celé veky, odkedy som ho videla naposledy. Milovaná Anna o ňom básnila jedna radosť."

"Akonáhle vstal z mŕtvych, našiel si medzi ľudskými ženami nevestu a spravil z nej upírku," uklonil som sa, keď sa zastavila pri mne. "Nachádzajú sa v Rumunsku na kúzlami ukrytom zámku."

Justina sa zastavila predo mnou, zdvihla ruku a položila mi štíhly prst pod bradu. Do pokožky sa mi zapichol jej ostrý necht, keď ma prinútila pozerať sa jej do očí.

"Hm. Zdá sa, že tvoji bratia majú slabosť pre ľudské ženy. Povedz mi, drahý Sorin, urobíš aj ty takú podobnú chybu?"

"Nikdy," odpovedal som podľa pravdy. "Vaše veličenstvo dobre vie, že ľudské ženy nepovažujem za hodné svojho času."

Krvavočervené ústa sa jej roztiahli do hrozivého úsmevu. "Áno, viem. Greta mi hovorila, že kvôli ľudskej žene si sa stal upírom. Ach, toľká zrada musela veľmi bolieť! Ale čas otupí všetky hrany a možno si na svoju trpkosť voči ľuďom zabudol."

"Nezabudol," odvetil som nízko položeným hlasom. Sotva som sa ovládol, aby som nezasyčal. Pri svojej kráľovnej som si musel dávať pozor, ak som nechcel skončiť s odtrhnutou hlavou a akýkoľvek prejav dešpektu by ma mohol stáť život.

"To ma teší," naklonila sa ku mne a zblízka mi pozrela do očí. Na ústach som ucítil jej dych a celé vnútro mi napäto stuhlo. Nie od vzrušujúceho očakávania, ale od odporu. Musel som sa veľmi snažiť, aby to na mne nebolo poznať.

Keď ma nútila, aby som s ňou spal, vedel som sa pretvarovať. Miesto nej som si predstavil radšej niekoho iného, niekoho zo svojej fantázie a to mi pomohlo dostať sa cez to peklo. Bol som zasrane rád, že nebola ako ja - nedokázala sa mi dostať do hlavy.

Myseľ bola totiž jediné miesto, kde som sa pred ňou dokázal ukryť.

"Keď príde čas, vyberiem ti tvoju nevestu. Niekoho, kto bude hodný tvojej pozornosti a zároveň nám pomôže s nastolením vlády upírov na celom svete. Niekoho, ako bola Anna."

Odolal som zaškrípaniu zubov. Po neveste som netúžil. Bol som na svete už takmer päťsto rokov, poznal som množstvo žien a videl som, čo s mužmi dokáže narobiť ženský úsmev či manipulácia. Mne samému sa to stalo osudným.

Nie, ďakujem, neprosím.

"Ako poviete, vaše veličenstvo," úctivo som sklonil hlavu ako poslušný pes a verný služobník.

Justina mi pozrela na ústa a prešla si jazykom po spodnej pere. Oči sa jej zatiahli zájovom, ktorý som tak dobre poznal a odolal som znechutené zavrčaniu. Tak veľmi som dúfal, že sa tejto nemilej povinnosti vyhnem, no zdalo sa, že nebudem mať na výber.

Znova.

"Ale dovtedy...," zašepkala, natiahla ku mne krk a prešla mi jazykom po perách. Stál som ako soľný stĺp, nehýbal som sa a na jej zvádzanie som nereagoval. Stále som tak nejako naivne dúfal, že sa stane zázrak, že niekto zaklope na dvere, že príde zemetrasenie alebo niečo podobné a vyhnem sa tomu, čo ma čakalo.

Ak som niečo nenávidel viac ako ľudské ženy, bol to sex s mojou kráľovnou.

"Pobozkaj ma," prikázala mi a pozrela mi do očí. Potlačil som odpor aj nenávisť, ktorá vo mne narastala a bez najmenšieho zaváhania som ju poslúchol. Ovinula mi ruky okolo krku, zaryla mi ostré nechty do pokožky pod vlasmi a z hrdla sa jej vydralo temné zavrčanie.

"Mala som už veľmi, veľmi veľa milencov, ale žiadny sa ti nevyrovná," na perách som ucítil jej horúci dych. "Kým sa môj manžel vráti z ríše mŕtvych, chcem, aby si sa ma dotýkal iba ty, drahý Sorin."

Nemohol som ju odmietnuť. Ak by som to urobil, zabila by ma. A čo horšie, mohla by sa pomstiť aj mojim bratom a to som nechcel. Boli to bastardi, ale neprial som si ich smrť.

Justina vedela, kde zaútočiť, aké citlivé miesto si vybrať. A hoci som sa snažil dávať najavo, že mi na bratoch nezáležalo, nemohol som sa zbaviť podozrenia, že mi aj tak neverila.

Nemohol som riskovať životy Aerona či Rafaela. Boli to arogantní hajzli, ale konečne našli svoje šťastie a ja som ich o to nechcel pripraviť.