HEIDI
Keď ma šéf pošle na lov do Budapešti, čakám všeličo, len nie to, že ma ostatní lovci majú za hlúpu blondínu a odmietajú ma prijať medzi seba. To bolí. Napriek tomu som jediná, komu sa počas lovu podarí zasiahnuť svoj cieľ - príťažlivého upíra...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Brloh Danteho, černokňažníka a upíra v jednej osobe, sa nachádzal na okraji Ríma vo veľkom paláci barokového štýlu. Dával tým najavo svoje postavenie, svoje bohatstvo a mne sa z toho všetkého dalo vracať. Prial som si, aby som mal túto nepríjemnú návštevu za sebou a mohol by som vypadnúť. Nepáčilo sa mi, že nás chytili a Heidi sa tak dostala do príliš veľkého nebezpečenstva.
Cítil som jej strach, keď sme sa ocitli pred vysvieteným palácom na úpätí mramorových schodov. Krv na jej šatách nestihla zaschnúť a jej vôňa sa šírila všade naokolo. Danteho upíri na ňu vrhali lačné pohľady, jeden z nich dokonca túžobne zasyčal. Ale stačil mu jeden môj pohľad a okamžite sa stiahol.
Heidi bola moja. Zabil by som každého, kto by sa na ňu opovážil siahnuť.
Len pokoj, prihovoril som sa jej telepaticky. Vycítia tvoj strach.
Úskokom na mňa pozrela. Modré oči mala plné neistoty a niečoho, z čoho sa mi stiahol žalúdok. Sotva som odolal nutkaniu pritiahnuť si ju do náručia a ceriť zuby na každého, kto ju znervózňoval.
Kto je to ten Dante?
Niekto, s kým sa musím stretnúť.
Zvraštila obočie, nespokojná s mojou odpoveďou. Potlačil som povzdych.
Je to černokňažník zmenený na upíra. Moja kráľovná ma tu vyslala, aby som sa s ním stretol.
Oči sa jej rozšírili od prekvapenia a desu zároveň. Moju pozornosť upútali kroky, prichádzajúce z paláca. Rýchlo som odtrhol zrak od svojej lovkyne a obzrel som sa.
Danteho som v skupinke mužov spoznal okamžite. Nielen kvôli tomu, že kráčal prvý, ale predovšetkým kvôli arogancii, s ktorou sa niesol. Navyše, černokňažníci mali okolo seba akúsi temnú, tiesnivú auru. Byť stále jednou nohou v pekle zanechávalo stopy a všetky bytosti ako ja sme to dokázali rozpoznať.
"Čomu vďačím za takú vzácnu návštevu?" prehovoril melodickým hlasom, keď sa zastavil niekoľko stôp od nás, obkolesený svojimi gorilami. Jeho tmavé oči si ma s pobavením premerali a potom sa zamerali na Heidi.
Keď mu obočie vyletelo dohora, moje inštinkty sa išli zblázniť. Mimovoľne som si ju stiahol za chrbát, aby som dal všetkým najavo, komu patrila a dokonca som vyceril zuby.
Srať na opatrnosť. Nikto nebude slintať nad mojou lovkyňou.
"Ááách, rozumiem," usmial sa ten bastard a jeho oči sa opäť stočili na mňa. "Tvoja nevesta."
"Ja nie som - ," ozvala sa Heidi, ale rýchlo som jej skočil do reči.
"Presne tak. A každý, kto na ňu položí ruku, zomrie."
Hraj so mnou, dodal som v duchu, dúfajúc, že ma Heidi poslúchne. Ak si budú myslieť, že si moja, budeš v bezpečí.
Nič na to nepovedala. Umieral som zvedavosťou zistiť, čo si o tom myslela, ale nemal som čas ponoriť sa jej do myšlienok. Varovne som zazeral na Danteho, ktorý sa tam škeril ako totálny kretén a ovládal som sa, aby som nerozpútal peklo.
