Iritovalo ma, že za mnou Justina poslala Gretu so Zoranom. Nestrávil som vo Viedni ani dvadsaťštyri hodín a už za mnou vyslala svojich čmuchacích psov. Keď mi prišla správa, že za mnou prídu, takmer som mobil rozdrvil vo vlastnej dlani. Mal som pocit, akoby sa slučka okolo môjho krku opäť raz stiahla a cítil som sa ako pes.
Pes na vodítku, dofrasa.
Vari mi neverila? Nedával som jej dostatočne najavo svoju oddanosť? Každý jeden raz, čo si zmyslela, som ju pretiahol, hoci by som si radšej odsekol vtáka. Urobil som všetko, čo po mne chcela. A teraz, keď som si chcel riešiť vlastné veci, už za mnou posielala dozor?
Sotva som potlačil zavrčanie, keď som otvoril dvere a tam som zbadal tie dve protivné mátohy. Greta mi venovala ten svoj typický, sladký úsmev a elegantne vošla do izby.
"Pozrime sa, máš tu aj večeru!"
Varovne som zazrel na Zorana. Mladý upír sa zatváril posmešne, keď si všimol Heidi na posteli a prešiel si jazykom po perách.
Ak sa jej dotkneš, zlomím ti väzy, prehovoril som k nemu.
Zoran sa len uškrnul, obišiel ma a vošiel do izby. Zatvoril som za nimi dvere, strčil som si ruky do vreciek na nohaviciach a napäto som sledoval dvoch upírov, ktorí sa zastavili pri posteli a dívali sa na moju lovkyňu.
Heidi vyzerala zdesene iba na sekundu. Iba na drobnú mikrosekundu, no potom sa jej výraz tváre zmenil. S pobavením som sledoval, ako sa jej v očiach mihla nenávisť a dokonca povýšenecky vystrčila bradu. Zvláštnym spôsobom ma tu upokojilo a s potlačeným úsmevom som sa oprel o dvere.
"Čo tu chcete?"
Greta si začala navíjať na prst polodlhý prameň čiernych vlasov, stále pozorujúc dievča na posteli.
"Nevravel si mi, že nikdy neprefikneš ľudskú ženu?"
"A ani som neprefikol."
Greta potiahla nosom a poobzerala sa. "Cítim tu vzrušenie. Jej aj tvoje. Zdá sa mi to alebo sa tvoje predsavzatie trochu...povedzme...láme?"
Znudene som sa na ňu zahľadel. "Určite si tu neprišla len preto, aby si riešila môj sexuálny život. Povedz mi, čo chceš a potom vypadnite."
"Také vrúcne prijatie," posmieval sa mi Zoran, sklonil sa k Heidi a prešiel jej prstom po kľúčnej kosti.
Ani nemrkol, keď som sa odlepil od dverí. Schmatol som ho pod krk a prišpendlil som ho o stenu blízku postele. Ignorovala som jeho červené oči aj vysunuté tesáky a sám som na neho vyceril zuby.
Spomínaš si, čo som ti povedal, že s tebou urobím, keď sa jej dotkneš?
Justinina kurva, šplechol mi do ksichtu.
S narastajúcou zvrátenou radosťou som sa na neho usmial. Bez najmenšieho zaváhania som mu mykol hlavou, až kosti zapraskali. Začul som, ako Heidi zalapala po dychu, tak som odhodil bezvládne Zoranovo telo na zem a obrátil som sa k nej.
YOU ARE READING
V náručí nepriateľa (Drakulove deti 3)
RomanceHEIDI Keď ma šéf pošle na lov do Budapešti, čakám všeličo, len nie to, že ma ostatní lovci majú za hlúpu blondínu a odmietajú ma prijať medzi seba. To bolí. Napriek tomu som jediná, komu sa počas lovu podarí zasiahnuť svoj cieľ - príťažlivého upíra...