HEIDI
Keď ma šéf pošle na lov do Budapešti, čakám všeličo, len nie to, že ma ostatní lovci majú za hlúpu blondínu a odmietajú ma prijať medzi seba. To bolí. Napriek tomu som jediná, komu sa počas lovu podarí zasiahnuť svoj cieľ - príťažlivého upíra...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Cedar Grove bolo prekrásne viktoriánske sídlo postavené na juhu Londýna a obkolesené nezameniteľnou, iskrivou aurou. Keď som ešte bývala v Svätom Spolku, Olivia nás všetkých vystríhala, aby sme sa tomu miestu vyhýbali na sto honov.
Bolo to sídlo Aerona, upírskeho arcivojvodu a druha ženy, ktorú som kedysi nenávidela zo všetkých ľudí najviac. Ženy, ktorú som napriek svojmu odporu pochopila, hoci by som to nahlas nikdy nepriznala.
"Kto by to bol povedal," poznamenala Freya s úškľabkom, keď sme stáli naproti sebe v dobovej knižnici. Vonku husto pršalo, dážď udieral na okná a knižnicu osvetľovalo iba svetlo z veľkého, kamenného krbu.
"Draga mea," zamumlal Aeron nešťastne, stojaci za Freyou. Držal ju okolo pása, tienisté krídla sa mu vlnili za chrbtom a pri pohľade do jeho zelených očí sa ma zmocnila úzkosť. Bol to krásny chlap, ale jeho krása mala nebezpečný, smrtiaci charakter. Bol taký intenzívny, až sa mi nepríjemne skrútil žalúdok a jeho aura alfy ma nútila sklopiť uši.
Nebol jediným Sorinovým bratom, ktorého som práve spoznala. Hneď vedľa nich sa v kresle rozvaľoval Rafael, piaty vojvoda zo Sedmohradska - ako sa mi už stihol predstaviť. Na kolenách držal upírku s tmavými vlasmi a nesmierne sympatickou, až roztomilou tvárou. Obaja ma pozorovali ako zaujímavé zvieratko v ZOO a to ma prinútilo vyceriť na nich zuby.
Rafael nadvihol obočie. "Kroť tú svoju šelmu, Sorin. Ak na nás zaútočí, bude mi jedno, že je to tvoja nevesta."
"Vyhrážaš sa mi?" spýtal sa Sorin zamatovo, no jeho ruky okolo môjho pásu zosilneli. Položila som mu dlane na teplú pokožku, aby som nadobudla krehký pokoj a potom sa môj pohľad presunul k poslednému páru.
Upírka s mexickými črtami sa tvárila pobavene. Navíjala si na prst dlhý prameň čiernych vlasov, čo pôsobilo veľmi zmyselne a zároveň provokačne. Hneď vedľa nej sa o stenu opieral urastený muž, jeho zlatočervené oči takmer neustále sledovali upírku. Gisele a Conall, ako mi ich Sorin predstavil. Upírka a hybrid.
Tak toto bol ten desivý hybrid, o ktorom mi hovoril Callum. Miešanec medzi upírom a vlkolakom. Prvý svojho druhu. Desivý tvor, ktorého sa všetci báli a predsa vyzeral, akoby jediné, na čom mu záležalo, bolo jeho dievča.
"Čo keby sme sa všetci upokojili?" navrhol Aeron a preletel po všetkých mrazivým pohľadom. "Teraz máme dôležitejšie veci na práci ako vzájomné provokácie. Upíri sa chystajú vrátiť nášho otca medzi živých a nám sa stále nepodarilo lokalizovať Dravena napriek úsiliu, ktoré sme vyvinuli."
Ignorovala som ho a opäť som pozrela na Freyu. Jej modré oči ma neustále pozorovali a hodnotili.
Na pláži pri bielych útesoch v Doveri ležal muž. Krvácal a zdalo sa, že mu na krk dýchala Smrť. Pri ňom kľačala žena a plakala. Bola to Freya. Skláňala sa nad zraneným Aeronom, držala ho v náručí a prosila, aby ju neopúšťal. Bolesť, sálajúca z jej hlasu, bola takmer neznesiteľná. Aeron zdvihol zakrvavené ruku a prešiel jej prstami po líci.
