HEIDI
Keď ma šéf pošle na lov do Budapešti, čakám všeličo, len nie to, že ma ostatní lovci majú za hlúpu blondínu a odmietajú ma prijať medzi seba. To bolí. Napriek tomu som jediná, komu sa počas lovu podarí zasiahnuť svoj cieľ - príťažlivého upíra...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
V kúpeli som mala nad čím premýšľať. Uložená v luxusnej vani so zlatými točkami, po bradu ponorená vo voňavej pene, myšlienky mi lietali jedna cez druhú a ja som sa zúfalo snažila urobiť si v hlave poriadok.
Upíri sa snažili o prinavrátenie Drakulu medzi živých.
Chceli zvrhnúť ľudstvo a stať sa pánmi tohto sveta.
Sorin bol milencom upírskej kráľovnej.
Prvé dve myšlienky ma desili, posledná znechucovala. Ale keď som si spomenula na Sorinov výraz, nemohla som sa zbaviť pocitu, že to nebolo dobrovoľne. Na tom však nezáležalo. Patril svojej kráľovnej, ktorá bola určite úchvatná a ja...ja som bola iba ja.
Po kúpeli som sa zabalila do saténového županu a s vypnutými mokrými vlasmi som sa presunula do priestrannej izby. Sorina som našla sedieť na posteli, roztrhanú, zakrvavenú košeľu mal pri nohách a s hlavou v dlaniach vyzeral, akoby ho niečo trápilo.
Zaváhala som. Jedna moja časť na mňa kričala, aby som si ho nevšímala. Bol to upír, môj nepriateľ a čoskoro možno aj uzurpátor. No akýsi tichý hlások v mojom srdci proti tomu protestoval.
Cítila sa takto aj Freya? Tiež jej Aeron ukázal niečo zo svojho vnútra, zo svojej ľudskej stránky, proti čomu bola bezmocná? Kvôli čomu zabudla, čo bol za príšeru?
"Čo sa deje?"
Moja tichá otázka preťala ťaživú atmosféru v barovo zariadenej izbe. Zostala som stáť pri dverách do kúpeľne, náhle neistá a znepokojená. Na okrúhlom stole pri kreslách a malej pohovke ma čakal podnos s voňavým jednom, no nevšímala som si ho. Dívala som sa na upíra, ktorý vyzeral, akoby sa utápal v depresii a netušila som, čo by som mala urobiť.
"Nič," Sorin si stiahol dlane z tváre, svižne sa postavil a prešiel okolo mňa do kúpeľne.
Nemienila som sa vzdať. Kým sa umýval, ponorená v myšlienkach som sa najedla a čakala som, kým vyjde von z kúpeľne. Závesy na veľkých oknách boli stále odtiahnuté a honosnú izbu osvetľovalo iba zopár sviečok.
Keď sa Sorin objavil vo dverách, prestala som prežúvať. Na nahej, potetovanej hrudi sa mu trblietali kvapky vody, mokré vlasy mal neupravené a strapaté, akoby si do nich predtým hrabol prstami. Čierny uterák omotaný okolo jeho bokov dráždil moju predstavivosť a hoci som sa snažila zostať nezaujatá, tento boj som prehrala.
Môj Bože a tie jeho krídla!
"Prečo ešte nie si oblečená?" spýtal sa mrzuto, keď sa nám pohľady stretli. Stále som mala na sebe svoj saténový župan a šaty, ktoré mi Dante poslal, ležali prevesené cez jedno z kresiel.
"Pretože by som sa s tebou chcela porozprávať."
Sorin si unavene prešiel dlaňou po tvári. "A o čom?"
