HEIDI
Keď ma šéf pošle na lov do Budapešti, čakám všeličo, len nie to, že ma ostatní lovci majú za hlúpu blondínu a odmietajú ma prijať medzi seba. To bolí. Napriek tomu som jediná, komu sa počas lovu podarí zasiahnuť svoj cieľ - príťažlivého upíra...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vyviedli ma v putách von z cely.
Ubehlo niekoľko dní, odkedy ma zavreli a celý ten čas som strávil v pochmúrnej depresii. Utápal som sa v myšlienkach na Heidi, ktorá sa potulovala po meste ako čerstvý upír, hladná, nekontrolovateľná a bezpochyby zmätená. Nepotrvá dlho a upriami na seba pozornosť nielen médií, ale aj lovcov a okrem Justininých poskokov ju tak bude prenasledovať niekto ďalší.
A to všetko bola moja vina.
Nemal som ju opúšťať. Mal som zostať s ňou, vykašľať sa na Danteho a svoju pomstu za to, že sa pokúsil zraniť moju pýchu. Keby som to hodil za hlavu, mohol som byť teraz so svojou nevestou a učiť ju upírskemu životu.
Bol by som tu pre ňu, keďže teraz určite nevedela, čo si mala počať. Vydržal by som jej hnev, otupil by som jej zúrivosť a potom by som jej ukázal, ako skvele k sebe pasujeme a sme jeden pre druhého stvorení.
Odviedli ma do priestrannej tanečnej sály. Cez veľké otvorené balkóny dnu prúdil teplý nočný vzduch. Bol to prvý závan čerstvého vzduchu po niekoľkých dňov a ja som sa inštinktívne zhlboka nadýchol.
Žiadna vôňa bulharských ruží.
"No konečne," ozval sa Justinin hlas. "Sme tu takmer všetci. Aké krásne rodinné stretnutie, no nie?"
Okamžite som strelil pohľadom po upírskej kráľovnej. Sedela na tróne, ktorý pre ňu bezpochyby Dante nechal vyrobiť a triumfálne sa usmievala. Nebola to však ona, kvôli komu som sa zastavil.
Bol tu Aeron aj Rafael.
Pri pohľade na mojich bratov som takmer klesol na kolená. Nielen od radosti, že som ich videl, ale aj kvôli hrôze, ktorá sa ma zmocnila. Boli tu, čiže ich dostala. Nejakým spôsobom ich prinútila prísť a desilo ma, čo za spôsoby to mohli byť.
Kde je Freya? Spýtal som sa Aerona takmer okamžite.
Doma v Londýne, odznela odpoveď.
Zameral som sa na Rafaela. Je Erin v bezpečí?
Áno, odpovedal bez jediného pohnutia svalov.
Naplnila ma úľava. Ich nevesty boli v bezpečí. Ale prečo tu teda boli? Kvôli čomu prišli?
"Chýba nám tu už iba Draven," pokračovala Justina a začala si na prst navíjať dlhý čierny prameň. "Čoskoro ho moji lovci nájdu a privedú, aby sme sa všetci zúčastnili toho úžasného zázraku, kedy sa váš otec vráti medzi nás."
"Ušetri nás týchto hlúpostí," prehovoril Rafael otrávene a zahľadel sa na ňu. "Dobre vieš, že nie je možné, aby si priviedla na svet niekoho, kto je dávno mŕtvy."
"Och, naozaj?" usmiala sa na neho a mne sa skrútil žalúdok. Ten úsmev som dobre poznal.
Má černokňažníka, ktorý to dokáže, prehovoril som k Rafaelovi. Bojím sa, že sa len tak nechvastá, braček.
