HEIDI
Keď ma šéf pošle na lov do Budapešti, čakám všeličo, len nie to, že ma ostatní lovci majú za hlúpu blondínu a odmietajú ma prijať medzi seba. To bolí. Napriek tomu som jediná, komu sa počas lovu podarí zasiahnuť svoj cieľ - príťažlivého upíra...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
"Už to tu viac nevydržím!" vyprskla som a prehla som sa v páse. "Bolí ma chrbát! Nemôžeš ma konečne pustiť?"
"Nie," odznela suchá odpoveď. "Ak by som to urobil, povraždila by si polovicu mesta."
"Prečo by som to robila?" osopila som sa na mága, ktorý mi za tie nekonečné hodiny začal liezť na nervy. Nech som na neho skúšala čokoľvek, nepovolil. Dokonca ma ani na sekundu nenechal osamote. Jednoducho tu stál alebo sedel, opieral sa o stenu a pravidelne ma kŕmil krvou z chladničky.
"Akonáhle zacítiš pach krvi alebo začuješ tlkot ľudského srdca, stratíš kontrolu," odznela pochmúrna odpoveď.
Sedel na zemi, jedna noha pokrčená, druhá natiahnutá pred sebou. Nedíval sa na mňa. Práve naopak, oči mal zatvorené a podľa jeho unavenej tváre som súdila, že by sa najradšej natiahol na posteľ a spal.
Tak prečo tu so mnou doriti trčal?
"Zahir, prosím," zakvílila som a opäť som sa prehla. Mala som pocit, že mi explodujú kríže. Potrebovala som sa posadiť, prejsť, jednoducho sa pohnúť a zmiznúť z tejto polohy ležmo. Ak ma čoskoro nepustí, prídem o rozum.
"Sorin sa čoskoro vráti a potom ťa určite pustí."
Nešťastne som zafučala. "Ale to môže trvať celé dni!" A potom, až sa vráti, spočítam mu to.
Zahir na moje ponosovanie nereagoval. Pokúsila som sa ovládnuť zúrivosť, čo mi kolovala žilami a zhlboka som sa nadýchla.
Hnev mi nepomôže.
"Tak mi aspoň povedz, ako ste sa vy dvaja stretli," požiadala som ho cez zovreté hrdlo. Stálo ma to všetku silu, aby som na neho nezačala kričať alebo sa nezačala metať ako šialená. Bolo veľmi náročné ovládnuť tú silnú agresivitu, čo mi zvierala celé vnútro.
"Prečo to chceš vedieť?" spýtal sa otrávene.
"Aby mi rýchlejšie ušiel čas. Keď je tu ticho, mám pocit, že sa zbláznim," odvetila som podľa pravdy.
Zahir si povzdychol. Obrátila som hlavu a pozrela som na neho. Oči už mal otvorené a podráždene na mňa zazeral. Opätovala som mu pohľad rovnakou mincou, aby som mu dala najavo, že neprestanem, kým mi nezapchá ústa pieskom.
"Našiel som ho polomŕtveho na púšti," prehovoril konečne, opäť zatvoril oči a oprel si hlavu dozadu o stenu. "Bolo to pred pár rokmi. V tej dobe sa opäť rozmohli veľké expedície do severnej Afriky za cieľom nájsť čo najviac pokladov zo starovekého sveta."
"Sorin bol jedným z tých, čo chceli nájsť tieto poklady?" vyzvedala som prekvapene. Niečo také som rozhodne nečakala.
"Áno, no zradili ho a nechali zomrieť na púšti. Mal šťastie, že som tadiaľ v tú noc prechádzal. Vzal som ho sebou a pomohol som mu."
