HEIDI
Keď ma šéf pošle na lov do Budapešti, čakám všeličo, len nie to, že ma ostatní lovci majú za hlúpu blondínu a odmietajú ma prijať medzi seba. To bolí. Napriek tomu som jediná, komu sa počas lovu podarí zasiahnuť svoj cieľ - príťažlivého upíra...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Skry sa za mňa, doľahol ku mne v myšlienkach Sorinov rozzúrený hlas. Sotva som ho vnímala, pretože som celá vydesená sledovala množstvo žltých očí, ukrytých v tieni uličky. Okamžite som vedela, čo boli zač.
Vlkolaci.
A ja som bola ozbrojená iba jedným, jediným nožom.
Neboj sa, drahá, opäť sa mi ozval Sorin v hlave, no tentoraz neznel zúrivo. Skôr domýšľavo. Nedovolím, aby ti niekto z nich ublížil.
V momente, ako vlkolaci vystrelili z uličky, Sorin ma od seba odtisol a kabát na jeho tele sa premenil na ozrutné krídla. Dopadla som dozadu na okraj fontány. Rýchlo som siahla pod sukňu, nahmatala som nôž a vytiahla som ho v momente, ako sa na Sorina vrhlo niekoľko vlkolakov naraz.
Mňa si nikto z nich nevšímal. Napriek tomu, že som tam stála s postriebreným nožom, pripravená zabíjať, akoby som bola vzduch. S divo trieskajúcicm srdcom som sledovala, ako s nimi Sorin bojuje, svetlo z fontány osvetľovalo jeho prekrásnu, zúrivú tvár. Bol naplno zaujatý bojom, vlkolaci boli v presile a mne náhle prebleslo hlavou, že toto bola moja šanca.
Šanca na útek.
Cúvla som v momente, ako Sorin spadol na zem. Niekoľko vlkolakov sa ho snažilo roztrhať na franforce, no stále bol priveľmi silný. Začula som zavytie, po ktorom nasledovalo trhanie mäsa a šliach. Zvyšky jedného z vlkolakov skončili na starodávnej dlažbe.
Inštinkt mi velil utekať, kým bol čas. Sorin bol zaneprázdnený, nevšimol by si, keby som zmizla.
Preto som sa zvrtla na päte a rozbehla som sa preč. Nechala som za sebou zvuky boja, vrčanie príšer, ktoré sa snažili navzájom pozabíjať. V ušiach som počula vlastné srdce, adrenalín mi pumpoval žilami, keď som trielila čo najďalej od krvilačného boja.
Ale potom...som sa zastavila. S prudkými nádychmi a výdychmi som sa obzrela ponad plece. Stačil mi jeden jediný pohľad a videla som, že Sorin prehrával. Stále ležal na zemi, vlkolaci mu šliapali po krídlach a kam som pozrela, tam som videla jeho krv. Napriek tomu sa nevzdával a bojoval s takou zúrivosťou a odhodlanosťou, až ma pichlo pri srdci.
Jeden z vlkolakov zaklonil hlavu dozadu a zavyl. Bol to zvuk blížiaceho sa víťazstva. Vlkolaci boli v presile a hoci bol Sorin nesmierne mocný, nemal proti nim šancu. Tým, že mu znehybnili krídla, stratil možnosť nielen úniku, ale aj zmeny výhodnejšej polohy.
Pevnejšie som zovrela nôž v spotených prstoch.
Nedokázala som len tak odísť. Nemohla som ho tu len tak nechať, napospas týmto jatkám. Bol to upír, bol to môj nepriateľ, ale keby som teraz odišla, výčitky svedomia by mi nedali spávať.
Sorin zrejme zachytil môj tok myšlienok, pretože na krátku sekundu na mňa pozrel. A j na tú diaľku som videla, ako sa mu v červených očiach mihla kratučká beznádej.
