Susedia (1.časť)

9.kapitola

Zostáva 5 hodín...
S Noahom sme sa nadránom zastavili na káve a na bagete. Obidvaja sme boli unavení a už sme chceli byť v Texase.
•••
"Bude vadiť, ak sa na päť minút zastavíme?" spýtal sa Noah. Prikývla som a Noah zastavil na najbližšej pumpe.
Vystúpil z auta a z vrecka si vytiahol krabičku cigariet. Vystúpila som tiež. Ponaťahovala som sa a potom som sa postavila k nemu.
"Vedia rodičia, že fajčíš?" spýtala som sa zvedavo.
"Áno." povedal. "Nejako im to došlo, keďže mi celá izba smrdí od cigariet."
Zasmiali sme sa.
"Tešíš sa na Hanu?" spýtal sa. Prikývla som a keď som na ňu pomyslela, na tvári sa mi zjavil úsmev.
Noah ma objal. Z ničoho nič. Objatie som mu, samozrejme, opätovala, no cítila som sa zvláštne. Nebola som zvyknutá, že ma len tak chalan objíme- no páčilo sa mi to.
"Som rád, že som s tebou išiel." povedal s úškrnom.
"Tiež som rada, že si išiel, Noah." Stále ma držal v objatí.
•••
Sadli sme do auta. Keďže sme na pumpe neboli len päť minút ale rovno pol hodinu (Noah nám kúpil kávu a trošku sme sa zakecali), v aute bola zima a hneď ako som si sadla na to studené sedadlo, celá som sa striasla.
"Tu máš." povedal Noah a podal mi svoju bundu. Poďakovala som mu a bundu som si obliekla.