Susedia (1.časť)

14.kapitola

Noah sa snažil byť pozitívny, snažil sa mi pomáhať najviac ako sa dalo, držal ma za ruku, neustále sa pýtal, či som v poriadku, rozprával sa so mnou...

Po asi pol hodine cesty mi pípol mobil. Hneď na mňa vyskočila naša spoločná fotka s Hanou. Hana. Prekvapene som sa pozrela na Noaha a ukázala mu fotku. Tiež bol prekvapený.

Nedočkavo som otvorila smsku.
Hana: Je mi to ľúto.

****
Zastali sme na odpočívadle. Noah išiel kúpiť niečo na jedenie.
Po pár minútach sa vrátil s piatimi bagetami.
"Nechceš si pospať?" spýtala som sa ho. "Musíš byť vyčerpaný."

****
Noah zaspal snáď okamžite. Ja som nebola taká unavená, tak som si dala sluchátka a pustila hudbu. Otvorila som smsku od Hany a prečítala si ju znova. Je mi to ľúto.
Neposlúchla som Noaha a odpísala jej.
Ja: Áno, aj mne.

Hana odpísala do piatich minút.
Hana: Čoskoro sa všetko dozvieš, len musíš vydržať.

Na to som hneď ja reagovala:
Ja: Chýbaš mi. Chcela by som ťa vidieť.

Hana: Čoskoro.

A tam naša konverzácia skončila. Nevedela som, ako reagovať, tak som to nechala tak. Síce som mala tisíc otázok, no verila som jej. Tentokrát. Napísala, že čoskoro sa všetko dozviem- a ja som jej verila. Snáď som neurobila chybu.

***
Opäť sme boli na ceste. Noah bol už o dosť príjemnejší a aj vyzeral lepšie. Určite sa aj cítil lepšie.
Sluchátka som mala stále, pretože som nemala náladu na rozhovor.

Pre zmenu, tentokrát zapípal mobil Noahovi. Rýchlo si prečítal smsku a uškrnul sa.
Dala som si dole jedno sluchátko a spýtala sa, čo sa deje.
"Urobíme si jednu malú prestávku." povedal s poloúsmevom na tvári.
"Prečo?" spýtala som sa nervózne. Nemala som veľmi chuť na zastávku. Chcela som byť už doma.
"Kamarát, čo býva kúsok odtiaľto robí párty. Sme pozvaní." oznámil mi.
"My?"
"Tak snáď nebudeš sedieť v aute."

Ahojteee!❤️Nová kapitolka! Síce taká kratšia, ale snáď nevadí :3
Dúfam, že sa páčila, nezabudnite zanechať komentík, vote, poprípade ma follownite :)
-Retypept07