Susedia (1.časť)

15.kapitola

Tú párty snáď nemusím ani opisovať. Všade boli opití ľudia, alkohol, smrad, zvratky a cigarety.
Noah sa celkom odviazal, až som sa bála, ako odšoféruje cestu domov.
Keď už ledva stál na nohách a traja jeho kamaráti ho museli nakladať do auta, došlo mi, že asi nebude schopný šoférovať.
Sadla som si teda za volant jeho auta, pripojila si mobil na reproduktory auta a pustila si hudbu. Noah zaspal vzadu na sedadle a úprimne, cítila som sa hneď lepšie. On spal, ja som šoférovala.

Samozrejme, moje orientačné zmysly sú asi také dobré, ako kombinácia Noah a alkohol, takže cestou domov sme sa stratili. Trikrát.

No úspešne som sa dostala do mesta, kde sme mali rezervovaný hotel na jednu noc. Noah všetko vybavil ešte keď sme boli v Texase. Bola som vyčerpaná a tak som vystúpila z auta, vzala si moju tašku a išla priamo na recepciu. Za tých 10 hodín cesty Noah ako-tak vytriezvel a bol schopný prejsť z auta na našu izbu.

Otvorila som dvere a Noah sa hneď rozbehol k posteli. "AAAAAAAH!" vydal zo seba nejaký zvláštny zvuk spokojnosti.
"Konečne!" zakričal do vankúša. "Posteľ! Tak si mi chýbala!"
Zasmiala som sa namierila som si to priamo do kúpeľne. Dala som sa do poriadku, spravila som zo seba opäť človeka a ľahla som si do postele k Noahovi.
Keďže bol ešte v dobrej nálade, pritúlil sa ku mne a zaspal.

Ráno som sa zobudila ako prvá- v Noahovom náručí. Keďže som sa prvýkrát za celý náš výlet cítila bezpečne, rozhodla som sa, že počkám, kým vstane aj Noah. A tak som teda zostala prilepená v jeho náručí.

O necelú hodinku sa Noah zobudil. Chvíľu sa pomrvil v posteli a potom si uvedomil, čo sa deje. Na chvíľu zmeravel, premýšľal... No potom ma objal ešte tuhšie :3

***
Opäť sme boli na ceste. Smer- Chicago. Celé ráno som si neskontrolovala mobil, takže som bola celá nedočkavá, či mi niekto neposlal smsku (Hana) alebo mi nevolal (napr. Hana).
Odomkla som mobil a všimla si 4 smsky. Vďakabohu! pomyslela som si.
Mama (4).
Až ma zamrazilo. Tešila som sa, že mi Hana napísala niečo typu: Už je čas odkryť všetky tajomstvá!

Mama: Kedy sa plánuješ vrátiť domov?!?
Mama: Všetci sa ma pýtajú kde si? Čo im mám povedať? Že nemám šajnu?
Mama: Už mám toho dosť!!
Mama: Prosím.. Aspoň mi odpíš, nech viem, že si v poriadku.

Vtisli sa mi slzy do očí. Posledné dni som vôbec nemyslela na mamu. Na to, ako sa musí cítiť, keď nevie, kde je jej dcéra...
Rýchlo som jej odpísala.
Ja: Už som na ceste domov. Som o.k. :-) 

Po pár minútach mi prišla odpoveď.
Mama: :-) Ďakujem

"To včera..." začal Noah. "To ma mrzí. Proste som... som chcel vypnúť." dodal. Chytil ma za ruku a ja som sa usmiala popod nos. Prišlo mi to tak nedávno, keď sme sa my dvaja nemali radi. Robili sme si napriek a teraz... sa držíme za ruky a túlime v jednej posteli.  (:D )

***
Noah ma vysadil pri mojom dome. Vystúpil z auta a objal ma.
"Síce sme ju nenašli, no užil som si to." povedal.
"Aj ja." odvetila som a objala som ho ešte raz.
"Takže..." začal. "Zajtra v škole?" Prikývla som a odkráčala preč.
Otvorila som vchodové dvere. Čakala som, že na mňa bude mama nahnevaná, no ona ma miesto toho vyobjímala.

Navečerali sme sa ako rodina. Mali sme kura s ryžou, taká klasika, no po dňoch strávených len na bagetách som bola vďačná za každé normálne jedlo.

"Zlatíčko." začal otec, keď už dojedol. "Aj nám povieš, kde si bola?"
Pokrútila som hlavou. Chcel ešte niečo povedať, no mama ho prerušila.
"David!" okríkla ho. "Bude rozprávať, keď bude pripravená."

***
Vošla som do svojej izby. Zdalo sa mi, ako kebyže som tam nebola už roky.
Bolo už niečo okolo deviatej večer a ja som sa pomaly chystala do postele, pretože som bola neskutočne vyčerpaná.

Dala som sa do poriadku, pozhasínala všade svetlá a ľahla si do postele. 21.54h večer.
***
Nevedela som zaspať. Bála som sa o Hanu. Kde je? Čo robí? Je v poriadku? 22.46h večer.
***
Stále som nevedela zaspať. Tento raz som premýšľala o mojom živote a o tom, aký je nudný. Ráno vstanem, oblečiem sa, idem do školy, tam strávim polku dňa a nič nové sa nedozviem, potom idem domov, vyzlečiem sa, najem a idem spať. Takto to je stále.
No posledné dni pre mňa boli iné. Zažívala som dobrodružstvo. Bola som v Texase, s Noahom Westom, skoro som narazila do kamióna, vlúpala sa do cudzieho domu, bola som na párty, klamala rodičom, nebola v škole, utiekla zo školy, z hodiny profesora Bricka... Wow!  1:07h ráno.

A to všetko vďaka Hane...

***
Všimla som si, že ani Noah nespí. V jeho izbe sa totiž svietilo a on ležal len v nohaviciach na posteli a ťukal niečo do mobilu. Podišla som k oknu a otvorila ho. Keď ma zbadal, usmial sa a otvoril tiež okno.
"Nedarí sa zaspať?" spýtal sa s úsmevom na tvári.
"Tak nejako." odvetila som.
"Počuj..." začal a pozrel sa opäť na mobil. "Hana sa neozvala?"
Pokrútila som hlavou. "Vravel si, že sa jej už nemám ozývať."
"Ja viem... ja len..." Urobil krátku pauzu, nadýchol sa a potom pokračoval. "Bojím sa o ňu."
"Ale prosím ťa!" zasmiala som sa ironicky. "Keď zvládla oklamať celú rodinu a príbuzných, určite je aj teraz v poriadku." dodala som.

***
Obidvaja sme zaliezli naspäť do postele. 2:16h ráno.
Prevaľovala som sa z jedného boku na druhý, z jedného konca postele na druhý, no stále nič. Ani náznak únavy.
Pípol mi mobil. Facebook.
Správa od používateľa Noah West.
Noah: Spíš?
Ja: Nie.
Noah: Mám šialený nápad.
Ja: Som samé ucho :P
Noah: O desať minút pred mojim autom :)

Usmievala som sa ako debil na telefón. Všimla som si, že mám už len 46% a tak som ho rýchlo dala ešte na nabíjačku, zatiaľ čo ja som sa obliekala. Keďže som nevedela kam ideme, bolo celkom ťažké odhadnúť ako sa obliecť, no ako vždy, vyhrali tepláky a extrémne teplá mikina.

Potichu som otvorila dvere mojej izby a zbehla rýchlo po schodoch až k hlavným dverám. Obula som si čierne tenisky a opatrne odomkla dvere.
Úspešne som sa dostala až k Noahovmu autu. Noah tam ešte nebol, tak som sa oprela o dvere jeho auta a čakala.

O necelé dve minúty už ku mne cupkal Noah. Uľavilo sa mi, že má tiež len tepláky a mikinu.
Pribehol ku mne a objal ma. Jeho objatie som mu opätovala.

Sadla som si na miesto spolujazdca a Noah naštartoval.
"Kam ideme?" spýtala som sa natešene.
"Uvidíš." odvetil s úškrnom.

***
Vystúpila som z auta a ocitla som sa v úplnom pralese. Všade bola zeleň, stromy, tráva, kríky...
A veľký opustený dom.

Ahojte :)
Taaakže nová kapitolaa, konečne je dlhšia!
Nezabudnite vyjadriť svoj názor v komentároch, čo si zatiaľ o príbehu myslíte, popr. čo by som mala zmeniť alebo čo sa vám páči :)
-Retypept07❤️