Susedia (1.časť)

23.kapitola

Fakt, že sme sa s Noahom pobozkali zmenil náš vzťah úplne. Nie som si úplne istá, či spolu chodíme, alebo nie, no trávime spolu veľa času.
Dnes by mali prísť rodičia z Londýna. Veľmi sa na nich teším, už mi chýbali raňajky od maminky do postele.
•••
"Kedy plánuješ ísť do školy?" spýtala som sa Noaha, keďže bol pondelok, 9:06h ráno a on ešte nebol v škole.
"Keď pôjdeš ty, pôjdem aj ja." povedal rázne.
"Ibaže ja som chorá, Noah. Nemusíš so mnou ostávať doma a variť mi čajíček. To zvládnem zatiaľ aj sama."
Niekto zaklopal na hlavné dvere.
"Vidíš? Presne pre takéto prípady ma tu máš. Teraz by si sa musela postaviť z tej teplej a mäkkučkej postieľky a ísť dole otvoriť. Takto to môžem urobiť aj za teba, my lady."
Zachichotala som sa a Noah išiel dole otvoriť.
"Prišla pizza!" zakričal z dolného poschodia.
•••
"Zájdeme niekam? Na naše tajné miesto?" spýtala som sa okolo siedmej večer. Neskutočne som sa nudila a naozaj som nemala náladu naďalej zotrvávať v tomto dome.
"Si chorá. Nikam nejdeš."
"Noáááh!" prosila som ho.
"Nie."
"Áno."
"Nie."
"Áno!"
"Nehádaj sa so mnou."
"Keď nejdeš so mnou, idem sama." postavila som sa z postele, vytiahla zo skrine mikinu a zbehla dole po schodoch.
"Okej, počkaj. Idem s tebou."
•••
Vonku sa už zotmievalo a poriadne sa aj ochladilo, no mne to neprekážalo. Tajné miesto, kde sme sa s Noahom neustále po škole zašívali bola opustená budova s tým najkrajším výhľadom na mesto. Najradšej som tam chodievala večer, keď bolo mesto nádherne nasvietené.
•••
Posadila som sa do mäkkučkého kresla, ktoré bolo na kraji terasy. Odpila som si zo studeného piva a pozrela hore na hviezdy. Bolo ich stašne veľa. A boli neskutočne krásne.
"Takže.. nejaký konkrétny dôvod prečo si ma sem donútila ísť?"
"Hm." zamyslela som sa. "Asi nie."
"Naozaj?" spýtal sa ešte raz. No ja som mu naozaj nič nechcela povedať, skôr som len chcela vypadnúť z domu.
"Ja jeden mám." povedal Noah zrazu.
"Tak daj."
"Plánuješ ísť za Hanou? Do New Yorku?"
"Prečo sa pýtaš?" tvárila som sa, že neviem o čom kecá.
"Netvár sa! Videl som, že si si pozerala letenky."
"Pozerala. No to neznamená, že tam aj pôjdem."
"A chceš tam ísť?"
Na chvíľu som sa zamyslela.  "Samozrejme, že chcem. Myslím si, že Hana mi to aj nenápadne naznačila v tom liste -inšpiruj sa! Pamätáš?" vysvetlila som mu.
"Hej. Ale.. Keď ja neviem, Em. Si si istá? Naozaj tam chceš ísť?"
"Prečo by som nemala chcieť? Je to moja najlepšia kamarátka." odvetila som.
"Ja len... zradila ťa už toľkokrát, klamala, mala tajomstvá. Čo ak je aj toto len jedno veľké klamstvo a v skutočnosti si váľa šunky na opačnej časti zemegule?"
Ak mám byť úprimná, takto som nad tým nerozmýšľala. Veď ani neviem, kde býva...
Tie myšlienky som rýchlo zahnala preč.

Čas plynul veľmi rýchlo a koniec školského roka sa nebezpečne približoval.
Letné prázdniny sa blížia a ja neviem, čo budem po celé tie dva mesiace robiť.

Posledný deň v škole. Sedela som v poslednej lavici a čakala, kým ma niekto zavolá, aby som si prišla po vysvedčenie.

Z tašky som si vybrala mobil.
Rozhodla som sa, že efektívne využijem čas a .... a.... napíšem Hane.
Nenapísala som jej od doby, kedy sme s Noahom našli jej list.

Správa pre používateľa Hana: type your message here
Hlboko som sa nadýchla a vydýchla. Začala som písať.

Ja: Ahoj, Han. :)
Do piatich minút mi prišla odpoveď.
Hana: Emmm! Ahooj :)
Ja: Čo plánuješ robiť v lete?
Hana: Užívať život. Ty?
Ja: Pamätáš si, keď sme mali trinásť? A chceli sme spolu precestovať svet?
Hana: Áno. :3 Boli sme riadne naivné! :D Prečo?
Ja: Stále to platí? :D
Hana:
Používateľ píše...
Používateľ píše...
Používateľ píše...
Hana: Samozrejme!
Ja: Aaaa! Geniálne :3
Hana: Ideme do toho? :)
Ja: Áno!!

S Hanou sme si písali celý večer, celú cestu sme si rozplánovali: kam chceme ísť, kedy, ako a za koľko. Všetky podstatné otázky boli zodpovedané a ja sa neskutočne teším, no zároveň aj bojím toho, čo mi nasledujúce týždne môjho života dajú :)
Vraví sa, že kamarátstvo, ktoré trvá viac ako sedem rokov potrvá navždy, tak ja dúfam, že s Hanou si budeme stále tak dobre rozumieť... aj keď sme sa rok a pol nevideli.

Najlepšie leto môjho života prichádza!
No ešte zostávajú dve veci, ktoré musím splniť pred mojim odchodom.
1. Musím presvedčiť rodičov, aby ma pustili
2. Musím presvedčiť Noaha, aby ma pustil

Som naozaj zvedavá... :)

Ahojtee! :D
Chcela som vám len veeeľmi veeeľmi pekne poďakovať za krásnych 10,000 videní! Ste úžasní!
ĎAKUJEM!
-Retypept07 :3