Susedia (1.časť)

11.kapitola

Vkročila som do domu. Naskytol sa mi pohľad na nádherne zariadený dom, krásna viktoriánska kuchyňa, drevené mohutné schodisko... Všetko ako rozprávky.. No niečo mi tu nesedelo. Prečo by Hana chcela utiecť z tohto domu?
Prezreli sme dolné poschodie, následne sme zistili, že tam nikto nie je a tak sme sa rozhodli, že preskúmame  aj druhé poschodie s nádejou, že nájdeme Hanu. Schodisko zavŕzgalo a my sme okamžite zastali. Nie že by ma vydesil pocit, že to schodisko vŕzga, mňa vydesil pocit, že je v dome aj niekto iný, keďže my sme stále stáli v kuchyni a na schodisko ani jeden z nás nevkročil.
•••
Noah sa na mňa vydesene pozrel a naznačil mi, aby som sa skryla za kuchynskú linku. A tak som aj urobila. On sa skryl za komodu, ktorá bola hneď vedľa linky.
Ďalšie vŕzganie... a ďalšie... Niekto si zakašľal. Muž.
Vykukla som z mojej skrýše a na schodoch som si všimla papuče.
Papuče?
Prekvapene som sa pozrela na Noaha a naznačila som mu, že niečo nie je v poriadku.
"Haló?" ozval sa neznámy hlas. "Nancy? Si to ty?"
Noah vyšiel potichu zo skrýše a nasmeroval si to k hlavným dverám. Ja som rýchlo prebehla za komodu.
Noah stál pri hlavných dverách a naznačoval mi, aby som prebehla k nemu. No ja som počula ďalšie vŕzganie a za pár sekúnd už muž stál v kuchyni. Zatiaľ si ma nevšimol. Srdce mi bušilo ako divé a ja som ledva dýchala.
"Nancy!" zakričal muž. "Toto nie je vtipné."
Muž prešiel z kuchyne do obývačky a ja som si vydýchla, pretože sa odo mňa konečne vzdialil.
No sadol si na sedačku a zapol telku. Dočerta!
Zapípal mi mobil. Celá som stuhla, pretože telka náhle stíchla a muž sa hneď postavil.
"Kto je tu?" skričal nahnevane. Periférne som si všimla, že muž zobral pušku, ktorá visela na stene a vtedy mi došlo, že som naozaj v riti.
•••
"Ja.." začala som nervózne. Vyliezla som z úkrytu a muž okamžite namieril zbraň na mňa.
"Kto dočerta ste?!" zahrešil.
"Ja...hľadám... Hanu." vykoktala som sa nakoniec.
"Žiadna Hana tu nebýva!" odvetil stroho.
"Volám políciu!" zakričal.
Neváhala som ani sekudnu a rozbehla som sa k dverám. Starší pán sa pomaly rozbehol za mnou, no moje mladé nohy boli rýchlejšie.

•••  

"Štartuj!" kričala som na Noaha. Noah sa snažil najviac ako sa dalo, no auto nechcelo naštartovať. 
"Čo robíš?" kričala som na neho. "Štartúúj!" 
Muž so zbraňou v ruke nás už dobiehal, no my sme stále stáli. 
Až na piaty pokus auto konečne naskočilo a my sme sa rýchlo pohli z miesta. 

Noah sa rozosmial. Nakoniec som sa k nemu pridala. 
"Čo to malo znamenať?" spýtala som sa  nakoniec. "Nesprávny dom?" dodala som.
Noah zastavil na kraji cesty a otvoril Google Maps. 
"Počkaj... Doriti!" zahrešil Noah. 
"Boli sme o dve ulice ďalej." zasmial sa napokon. 
"Čo?" spýtala som sa prekvapene. "Takže sme sa vlámali do cudzieho domu?" 
Noah dostal záchvat smiechu. "Vyzerá to tak." 

•••    

Prešli sme teda do domu, ktorý bol o dve ulice ďalej. Veru tak. Malý biely domček, ktorý vyzeral dosť neupravene a pred ním parkovalo auto Haninho otca. Modrá honda. 
"Sme tu. Tentokrát je to aj správny dom." zažartovala som. Noah sa zasmial. Zaparkoval kúsok od domu a potom vystúpil. 
Podišiel k dverám a zaklopal.