Susedia (1.časť)

19.kapitola

Vyšla som z budovy školy a pokračovala som cez parkovisko až som sa dostala k autu mojej mamy. Sadla som si za volant, pripojila si mobil k autu a zapla hudbu. Obzrela som sa, či nič nejde a potom som vycúvala.

O približne desať minút som už bola pri dome a snažila sa zaparkovať mamin "kamión" do našej malej garáže.

Zistila som, že som sama doma a tak som utekala do svojej izby, zapla si hudbu a ľahla do postele. Tieto školské dni ma neskutočne vyčerpávajú. Do piatich minút som zaspala.
•••
Zobudila som sa okolo jednej ráno. Všade bola tma, bola som nezorientovaná, nevedela som aký je rok, deň, storočie..
Jediné svetlo, ktoré som videla, bolo svetlo z Noahovej izby. Chcela som sa mu ospravedlniť, no keď som sa lepšie zadívala, všimla som si, že tam robí nejaké 'šarapoty' pod perinou a tak som ho nechcela rušiť. Plus po pár minútach vyšla z kúpelne aj polonahá Monica, čo ma vytočilo ešte viacej.
Zapálila som teda aj ja svetlo v izbe a Noah sa okamžite pozrel mojim smerom. Vstal a podišiel k oknu. Pozrela som sa na neho, myslela som, že ma ide pozdraviť, tak som pomaly kráčala k oknu aj ja, no ukázalo sa, že on išiel len zastrieť žalúzie -.-
Na stole som mala stále Hanin list. Neotvorila som ho. Bála som sa. No aj tak som vedela, že jedného dňa ho budem musieť otvoriť, no ten deň nebol dnes.
Keďže som bola vyspatá, nevedela som, čo robiť, a tak som si zobrala notebook do postele a otvorila Facebook. Zdá sa mi, alebo som v poslednej dobe vôbec sociálne nežila?!
5 nových správ.
Aiden Bruce- spolužiak, chcel úlohy (pred 6 dňami)
Kathe Olivers- kamarátka, chcela ísť do kina (pred troma dňami)
Philip Cosp- kamarát, pozval ma na párty (pred 7 dňami)
Ben Bone- spolužiak, chcel taktiež úlohy (pred dvoma dňami)
Hana Carlsnová (pred 2 minútami)

Srdce mi podskočilo a bez váhania som klikla na jej správu.
Hana: :)

Smajlík? Ako vážne? Cestujem za ňou cez pol krajiny, a ona mi pošle smajlíka? Riskujem kvôli nej život, nechodím do školy, klamem rodičom a bohvie čo ešte, a ona mi pošle jedného stupidného smajlíka?
Mala som dosť. Zatvorila som notebook a išla spať.

•••
O mesiac neskôr...
Prešiel celý jeden mesiac. Mám pocit, že s Noahom som to prehnala. Viem, nemala som byť až taká urážlivá, no vtedy mi to prišlo správne, naozaj som bola nahnevaná. No teraz... Noah a ja sa nebavíme. Prežili sme toho dosť a teraz sa obidvaja tvárime ako kebyže neexistujeme.
Dnes je piatok. Rodičia odchádzajú preč, čo znamená, že budem celý týždeň sama doma. Idú navštíviť môjho brata Tima, ktorý býva v malom mestečku pri Londýne. Pred mesiacom nám totiž oznámil, že jeho frajerka je tehotná. Mama je z toho celá nadšená, hneď utekala kúpiť letenky. Bohužiaľ, ja kvôli škole odísť nemôžem.
•••
Sedela som v poslednej lavici. Matematika s profesorkou Clarkovou.
Celú hodinu mi hlava padala, bola som unavená a cítila som sa nepríjemne, pretože sa Noah, ktorý sedel len o lavicu vedľa, na mňa neustále pozeral.
Niekto zaklopal a profesorka musela narýchlo odísť do zborovne. Využila som svoju šancu.
"Čo máš za problém?" spýtala som sa podráždene Noaha.
"Nič." odvetil milo a usmial sa. "Len, že..."
"Len, že čo?" prerušila som ho.
"Len, že dnes vyzeráš dobre." dodal s úsmevom.
Prehodnotila som rýchlo svoje správanie a nahodila som tiež úsmev.
"Ďakujem."
Úsudila som, že nemôžem byť do nekonečna nahnevaná.
•••
Po škole som šla priamo domov. Dnes bol deň D. Dnes otvorím Hanin list.
Teda aspoň to som si myslela...

Ahojtee!❤️
Taká o ničom kapitolka, ale aj také musia byť :D
Chcela by som sa vás opýtať na názor, čo si zatiaľ myslíte o príbehu? Dosť by ma to zaujímalo :3 Do komentíkov, ďakujeeem❤️