Susedia (1.časť)

24.kapitola

Zostávajú mi dva týždne do odchodu.
Rodičia súhlasili, i keď som ich musela chvíľu presviedčať.. Nakoniec povolili!
Horšia časť len prichádza. Noah.
•••
"Prosím?" ozval sa rozospatý hlas v telefóne.
"Dobré ráno, slniečko." pozdravila som ho a krátko som sa zachichotala.
Bolo niečo po jednej v noci, no ja som nemohla spať, tak som sa rohodla, že mu zavolám. Noahovi.
"Nevieš zaspať?" spýtal sa unavene.
"Tak nejako."
"Prečo? Stalo sa niečo?"
"Nie, nie... Len... rozmýšľam nad letom, čo budem robiť a tak." naznačila som 'nenápadne' tému.
"Neboj sa. Niečo spolu vymyslíme."
Usmiala som sa jak debil do telefónu, ešte chvíľu sme sa rozprávali a potom sme sa rozlúčili. Mala som pocit, ako kebyže je to naše posledné lúčenie...
•••
Pohľad Noaha:
Myslím, že ju ľúbim. Nie som si istý, nikdy som žiadnu neľúbil.
Na leto som jej pripravil nezabudnuteľné prekvapenie! Už o dva týždne odlietame na Bali, kde si to poriadne užijeme!
Tento rok toho zažila až až, potrebuje si trochu oddýchnuť, a ja tiež.

Je len jedna vec, ktorá ma stresuje, a to je to, že začala rozprávať o vlastných plánoch na leto... a o Hane.
Nie, že by som Hanu nemal rád, no nepáči sa mi ako sa správa k Emily. Dúfam, že tie letenky, ktoré pozerala boli len nejaký chvíľkový skrat a nakoniec na ňu zabudne. Aspoň v to dúfam.
V tejto situácií je toto podľa mňa to najlepšie riešenie! Zabudnúť na ňu a ísť ďalej. Nemôže sa k nej stále vracať, tak sa žiť nedá...
•••
Zobudil som sa vedľa nej. Ležala mi na ruke a ja som sa na ňu nemohol prestať dívať. Bola nádherná.
Nechal som ju spať a ja som vstal. Podišiel som k počítaču, ktorý som mal na stole a skontroloval emaily.
Je to tam! Super! pomyslel som si. Práve mi prišiel email, že letenky a vlastne aj celý náš pobyt na Bali je oficiálne zaplatený. Neskutočne sa teším.
Dnes jej to plánujem povedať.
•••
Pohľad Emily:
"Dobré ránko." pozdravil ma Noah a dal mi pusu.
"Ahoj." odzdravila som.
"Dnes večer ti musím niečo dôležité povedať." povedal Noah nedočkavo.
"Aj ja tebe."
"Naozaj?"
"Áno."
"Fajn. Tak večer o siedmej po teba prídem?" spýtal sa s úsmevom.
"Yes."
•••
"Emily?" Mama mi zaklopala na dvere a potichu vstúpila do miestnosti. Ja som sedela na posteli a niečo robila na notebooku.
"Áno, mami?"
Usmiala sa na mňa a podišla ku mne.
"Počuj, si si istá ohľadom toho leta?"
"Áno, na sto percent idem. Nenechám si ujsť takúto príležitosť." odpovedala som.

Ahojteee❤️Taká kratšia kapitolka, ale tak aspoň niečo :3
Ďakujem za 13,000 videní❤️
Nezabudnite dať vote, komentík, poprípade ma follownite❤️
Pá