Susedia (1.časť)

20. kapitola

Všetko je také, ako vždy. Idem do školy, prídem zo školy, zaparkujem auto, hodím si tašku do rohu, dám mobil na nabíjačku a zvalím sa do postele. Každý deň to isté.
No dnes som sa miesto zvalenia do postele rozhodla, že otvorím Hanin list. Myslím si, že už bolo aj na čase. Presne pred mesiacom som ho odložila do poličky, pretože som sa vyslovene bála ho otvoriť.

Vkráčala som do svojej izby a šla priamo ku môjmu pracovnému stolu. Posunula som jednu knihu na bok a vytiahla odtiaľ list.
Posadila som sa na stoličku a uprene sa naň pozerala.
Z jednej zásuvky som vytiahla nožík a obálku roztrhala.
Rozložila som list a začala čítať;
Vážená pani Robertsová,
Oznamujeme Vám, že máte nedoplatok plynu v hodnote 196$.
Prosíme o úhradu najskôr do 14 dní od obdržania tohto listu.
Ďakujeme za pochopenie

Carl Barks, PSK company

List som si prečítala ešte asi tak štyrikrát, no stále to nedávalo zmysel. Prečo by mi Hana posielala list, v ktorom sa dozviem akurát to, že máme nedoplatok za plyn?
Pozrela som sa von z okna a uvidela Noaha ako leží na posteli. Rozhodla som sa, že odpovede pôjdem nájsť k nemu.
•••
Zazvonila som na zvonček a čakala, kým niekto otvorí. Dúfala som, že to bude Noah, no v dverách sa zjavila malé, útle žieňa. Noahova mama.
"Zlatíčko. Ako ti pomôžem?" spýtala sa s obrovským úsmevom na tvári.
"Zdravím, pani Westová, hľadám Noaha, je doma?"
"Ale samozrejme." zachichotala a rukou ma jemne tlačila dnu.
"Ty si tá jeho nová známosť? Ehm... Panebože.. Akože sa to len voláš...? Stefanie? Melanie?" rozmýšľala chvíľu. "Monica!" vyhlásila napokon. "Ach samozrejme! Monica!" zvolala ešte raz, ako kebyže to jedenkrát nestačilo.
Chcela som ju opraviť, no nejako mi nedala príležitosť. 
"Brutus!" skričala. "Brutus! Poď sem!" 
"Čo?" ozval sa starší hlas z kuchyne. 
"Brutus! Poď okamžite sem. Je tu Noahova priateľka." 

Ukázala sa, že Brutus nie je pes, ale človek. 
"Brutus, toto je Monica, Noahova priateľka. Konečne priviedol nejaké dievča, ktoré nemá dvadsať kíl aj s topánkami." povedala pani Westová a zachichotala sa. 
"Zostane na večeru, všakže?" spýtal sa pán West pani Westovej. Vyzeralo to, ako kebyže ani nevedia, že stojím priamo pri nich. 
"Kto prišiel?" spýtal sa ospalý hlas. Známy hlas. Krásny hlas. 
"AAAAAA." spišťala pani Westová. "Poďte k sebe, urobím vám fotku." 
"Čo to ****? Čo sa tu deje?" Zmätený Noah bol ešte krajší ako ospalý Noah. 
"Emily? Čo tu robíš?" spýtal sa prekvapene. 
"Emily? Aká Emily? Macko, toto je Monica." Dobrý postreh, pani Westová. 
"Poď." povedal Noah a chytil ma za ruku. Ťahal ma hore po schodoch do svojej izby.
"Brúútus!" kričala pani Westová. "Dones foťák! Aha, akí sú sladkí!" 

"Šibe ti? Načo si sa dotrepala aj sem?" 
Noah zavrel dvere a potom sa otočil naspäť ku mne. 
"Čo má znamenať ten list?" spýtala som sa nedočkavo. 
"Neviem. Nečítal som ho." 
"To je mi jedno, doriti. Čo to má znamenať? Účet za plyn?" 
"Čo? O čom to rozprávaš? Aký plyn?" spýtal sa zmätene. Myslím si, že bol rovnako zmätený ako ja. Možno ešte viacej. 
"Ten list.." začala som. "Nebol list, ale upomienka, že máme nedoplatok za plyn." 
"To vážne?"