Susedia (1.časť)

27.kapitola

Celá rozospatá som vyšla z lietadla. Na ľavo odo mňa som si všimla veľkú uvítaciu tabuľu- Vitajte v Chicagu!
Leto skončilo a je čas vrátiť sa domov. S Hanou sme pomaly kráčali k východu. Veľké sklenené dvere sa automaticky otvorili a nás ovial studený vetrík.
"Tak teda vitaj doma!" zvolala som dramaticky. Hana sa rozosmiala.
"Je zvláštne byť doma." poznamenala.
Zdvihla som ruku a taxík, ktorý išiel práve okolo nás zastavil. Naložili sme kufre a tašky a potom sme sa celé unavené zvalili na zadné sedadlo.
"Neverím, že sme to dali." povedala som so zatvorenými očami.
"Už teraz mi to tam chýba."

Hana do piatich minút zaspala, no ja nie. Pozerala som sa na nočné ulice Chicaga a premýšľala nad najlepším letom, aké som doposiaľ zažila.
Bolo to dokonalé. Ani to neviem popísať slovami. Som nesmierne rada, že som išla.

Ako som pristála v Londýne, stretla som sa s Hanou. Obidve sme samozrejme plakali, objímali sa tam a výskali na celú halu letiska. Všetci na nás čudne pozerali, no nám to bolo jedno. Bola som rada, že prišla, neskutočne rada.
Sadli sme si na kávu do Starbucksu a všetko mi vyrozprávala. Vysvetlila mi, prečo odišla, prečo klamala, neskôr aj ako sa spoznala s Mikeom (jej frajerom), skrátka, povedala mi všetko. Ani sme sa nenazdali a ubehli dve hodiny. To znamená, že sme skoro nestihli let.

Vďakabohu, personál letiska bol veľmi zlatý a pustil nás ešte na palubu lietadla. Takže tam sa začalo najlepšie leto!
Leteli sme dosť dlho, už som aj prestala počítať tie hodiny...
Každopádne, keď sme sa konečne dostali do Sydney, bolo ráno. To znamená, že sme mali celý deň pred sebou. 
Išli sme do bytu, ktorý sme si prenajali, vybalili sa, trochu aj vyspali a večer sme vyrazili do mesta. V jednom klube sme sa spoznali s partiou mladých ľudí. Dve baby a traja chalani. (Mia, Patricia, Brooke, Tom a Ash.) Všetci sme si padli do očka ako sa vraví a tak sme si vymenili čísla a na druhý deň nám Tom s Ashom zavolali, či nechceme ísť s nimi na pláž Bondi, ktorá bola síce kus cesty od nás, no že vraj to stálo za to tam ísť. A tak sme išli.

Takže celé leto sme strávili s týmito ľuďmi, cestovali sme po celej Austrálií, navštívili sme Nový Zéland, ničomu sme sa nebránili, pretože sme tam prišli pre to, by sme si to užili. Musím sa priznať, že s Ashom som mala istú dobu aj románik, no nič vážne. Stále som myslela na Noaha, ktorý ma čaká doma. Síce už nebudeme spolu, no dúfam, že kamarátmi budeme ešte veľmi dlho.

Čo sa týka Hany... myslím si, že takéto dobré kamarátky sme ešte nikdy neboli a som rada, že sa so mnou vracia domov, i keď len na dva týždne. Skrátka som rada, že sme opäť spolu.

Ani som sa nenazdala a už sme boli pri starom divadle, čiže kúsok od nášho domu. Naši nie sú doma (ako inak), takže som sa dohodla s Hanou, že dnes prespím u nej.
"Ďakujeme." poďakovali sme zborovo taxikárovi. Ten nám pomohol vyložiť kufre von z taxíka a potom sme už išli na vlastnú päsť.  Hana na chvíľu zastala a len tak sa dívala na jej dom. Nebola tu vyše roka. Neviem si ani predstaviť, aký zvláštny pocit to musí byť.
Bolo niečo po pol druhej v noci a bola dosť zima, takže sme sa s Hanou rýchlo ponáhľali dnu.
"Pripravená?" spýtala som sa, keď už mala kľúč v zámku.
Prikývla a úsmevom na tvári otvorila veľké drevené dvere.
Jej mama spala na gauči v obývačke a v momente, keď Hana otvorila dvere, jej mama vyštartovala k nej a silno ju objala. Obidve plakali od radosti a ja som tam len tak stála.

Bola som tak strašne unavená, že som myslela, že zaspím aj postojačky. Hanina mama nám pripravila izbu, takže hneď ako sme vyšli hore na poschodie, sme sa zvalili na posteľ. Zababušila som sa do periny a zaspala snáď okamžite.

Ráno musela Hanina mama skoro odísť, takže sme boli samé doma.
Spoločne sme sa naraňajkovali, urobila som jej moje povestné domáce toasty so syrom, ktoré viem pripraviť naozaj gurmánsky.
Neviete si ani predstaviť aká som šťastná, že je Hana doma.

Po raňajkách sme si pozreli ešte náš obľúbený seriál a potom som sa pobrala domov. Keďže som išla skratkou, prišla som k nášmu domu zozadu. Takže som musela vyzerať naozaj komicky, keď som ťahala ten kufor cez trávu. Dúfam, že sa Noah na mne dobre zabáva, keď sa náhodou pozerá.

Vytiahla som kufor na terasu, tam som ho aj nechala a konečne som vošla do domu cez veľké sklenené dvere.
"Emily!" zvolal mužský hlas. Známy hlas.
"Oci!" otočila som sa a on ma silno objal. Nevidela som ho už tak dlho. Aj keď som bola doma, on tu nebol. Stále pracoval.
"Vitaj doma, zlatíčko!"

Hello!
Už len jedna kapitola dokonca! :( Nezabudnite komentík, vote❤️Majte saa!