Nevinná hra

Hlupáci

Moji drahí Angels. Nová časť mojej hororovej story je tu. Viem, že to vyzerá ako každý druhý béčkový horor ale ďalšie časti budú originálnejšie, pridajú sa textovky a tak. Tak vydržte v čítaní :) Enjoy. Vaša Liliht *

Chalani si robili srandu, pozerali k stropu a vykrikovali hovadiny. Joker ma stále držal za ruku a ja som behala očami z jedného na druhého. Ruby sa celý ten čas smiala a upíjala si z nejakej fľašky. Keď si odpila asi tretí raz, vytrhla som jej ju z ruky a zahodila ju do kúta.

"Hej?" Zamračila sa na mňa ale zostala sedieť. Dracula po mne stále úchylne zazeral, radšej som od neho odvrátila zrak. Pozrela som na Jokera, obrátil ku mne tvár a chápavo sa usmial.

"No ták, Dunn? Počuješ ty zmrd? Čo si spravil tým dievčatám? Ako si ich zabil?" Rozosmial sa Dracula, ostatní sa pridali, okrem mňa a toho chalana vedľa.

"Určite si s nimi najprv užil." Zahlásil Superman a Wolverine hneď dodal:

"A potom ich rozpáral na kúsky." Znechutene som na nich hľadela. Keď sa na mňa znova pozrel Dracula a vykríkol:

"A ty budeš možno ďalšia." Uprel na mňa desivý pohľad a vtedy ma ovanul chladný vzduch. Mala som dosť.

"Fajn tak ste sa pobavili, môžeme už ísť?" Prosebne som oslovila Ruby ale ona len pokrútila hlavou a chalani sa hneď ozvali.

"Ešte sme ani nezačali. Snáď sa nebojíš tých výmyslov? Alebo hej?" Nereagovala som. Dracula vytiahol z tašky malú vec. Bola to tá doštička v tvare slzy, ktorou sa malo posúvať po tabuľke Ouija. Prebehol mi mráz po chrbte. Položil ju do stredu a pozrel na nás s úškrnom.

"Pripravení?" Posledný raz na nás pozrel Dracula a všetci sme postupne položili ukazováky na tú slzu. Zakrúžil s ňou tri krát dokola a potom sa spýtal:

"Si tu?" Nič. Vydýchla som si, myslela som, že to vzdajú, ale bola som na omyle.

"Haló? Si tu?" Zopakoval a rozhliadol sa okolo, potom sa slza prudko posunula na slovo ˇ"Áno". Chalani sa začali rehotať.

"Ty debil, neposúvaj to!" Superman zhúkol na Wolverina a ten s potláčaným smiechom pokrčil ramená.

"To som nebol ja." Potom dodal hlbokým hlasom. "To bol Carter Dunn." Nahodil vydesený výraz a vybuchol do smiechu. Keď sa trochu ukľudnili Dracula sa spýtal znova.

"Si tu?" Nič. Stále bolo ticho, len zdola hučala hudba a ľudia čo sa bavili.

"Tak do pekla, ty kretén, ozvi sa." Vykríkol Dracula na plné hrdlo. Slza sa zas pohla.

"Ty magor nechaj to tak." Otočil sa na Wolverina.

"Ja som s tým teraz nehýbal. Vážne nie." Prebehol očami po nás ostatných.

Pokrútili sme hlavou a všetci zborovo sme sa bránili, že ani my sme s tým nepohli.

"Jasné, takže s tým hýbe Dunn, hej? Choďte do riti. Nie ste vtipní." Naštvane dodal a vtedy sa to stalo. Slza začala behať po tabuľke sama od seba. V sekunde sme všetci odtiahli ruky a vyjavene na to hľadeli. Dracula sa spamätal prvý a začal opakovať písmená na ktoré to ukázalo.

"H-L-U-P-Á-C-I" Uškrnul sa a pozrel na nás.

"Fakt vtipné, ako ste to spravili?" Vydesene a nechápavo sme na neho hľadeli a Superman mu odpovedal.

"Šibe ti? To sme neboli my. Okrem toho je to tvoje. Ty si tú tabuľku doniesol." Dracula vstal a poodstúpil od nás.

"Neviem ako, ale fajn, dostali ste ma. Vyklopte to. Ako ste to spravili?" Pozerali sme jeden po druhom, keď sa tabuľka medzi nami začala šúchať po podlahe. Pohla sa o pár centimetrov a potom vyletela vzduchom a rozbila sa o stenu. Všetci sme rýchlo vstali a rozbehli sa ku dverám. Zabuchli sa nám pred nosom. Wolverine ich ťahal, snažil sa otvoriť ale nešlo to. Ruby do nich búšila päsťami.

Ja som stála kúsok za nimi aj s Jokerom. Rukou som našla jeho dlaň a pevne ju stisla. Otočili sme sa všetci naraz, keď sa ozvalo škrípanie a krik. Dracula. Na podlahe sa tvorili dlhé ryhy ako od nechtov a po chvíli sa objavili aj na Draculovom kostýme. Noha mu začala krvácať.

Do pekla, čo sa to tu dialo?

Sviečka zhasla a my sme zostali skoro v úplnej tme. Dracula stonal od bolesti a o chvíľu sa ozvala Ruby.

"Moje vlasy. Moje vlasy." Kričala a ja som uvidela jej siluetu na zemi. Držala sa za hlavu a posúvala sa preč odo mňa. Akoby ju niečo ťahalo. Priskočila som k nej aj s Jokerom, zatiaľ čo chalani zúfalo búšili do dverí. Keď som sa jej dotkla vlasov, prestalo to. Pomohla som jej postaviť sa a celú roztrasenú som ju podoprela. Jediné celé okno v miestnosti sa rozbilo a črepiny leteli rovno na nás. Cítila som ako sa mi zabodli do odhalených rúk a môj výkrik sa zmiešal s krikom ostatných. Dracula sa ku nám dotackal a začal kričať o pomoc s ostatnými.

Keď sa dvere otvorili, všetci sme sa rozbehli von, ani sme nevnímali kto nám otvoril. Bežali sme dole schodmi, chalani zaostávali lebo pomohli Draculovi. Ruby a ja sme nasledovali Jokera, ktorý nám predieral cestu von. Keď sme dorazili k autu, vypýtal si od Ruby kľúče a hneď ako sme nasadli, dupol na plyn. Uháňali sme preč. Ruby sa o mňa opierala vzadu a plakala. Všimla som si Jokerove vydesené oči keď na mňa pozrel v spätnom zrkadle. Povedala som mu kam má ísť. Vystúpili sme z auta pri mojom dome. Joker povedal, že býva neďaleko. Poďakovala som sa mu a potom som vzala Ruby k sebe, nemohla som ju poslať domov. Celá sa triasla, a ja vlastne tiež. Mala som chuť, povedať Jokerovi aby zostal ale neurobila som to.

Ľahli sme si tak ako sme boli, ani sme sa neokúpali, neprezliekli. Zaspali sme vedľa seba, prikrývku sme mali až na ušiach. Nechápala som čo sa tam stalo a ani som to nechcela vedieť. Joker mal pravdu, mali sme ísť preč.