Nevinná hra

Happy end?

Drahí moji Angels, dostali ste tento príbeh na 1K prečítaní, čo ma strašne moc teší, pretože zo začiatku nebol veľmi obľúbený. Púšťam sa teda do poslednej a záverečnej časti tejto story s radosťou :) Ďakujem krásne za akúkoľvek podporu z vašej strany, za prečítanie a voty ale zvlášť za komenty, ktorými ste ma povzbudzovali :) Nebudem vás menovať, aby som niekoho nevynechala, naozaj si vážim každého jedného komentára, ktorý ste napísali. Toľko asi k úvodu :) Užite si záver a dobrú noc :) Vaša Liliht *

Nôž sa mi vnáral do kože a ja som zadržovala slzy, ktoré sa mi rinuli z očí. Stisla som pery, zahryzla si do jazyka. Nevydržala som. Zvrieskla som na plné hrdlo. Na bruchu ma chladila krv, ktorá sa pomaly dostávala na povrch a stekala mi na boky. Carter na mňa nepozrel, jeho pohľad cez Holdenove oči sa upieral na moje obnažené telo, na ktorom vytváral precíznu prácu. Spojil posledný cíp hviezdy a odložil nôž. Namočil si prsty do jednej misky a prešiel nimi po rane. Zaštípalo to. Urobil to isté aj s ostatnými miskami, zo všetkých štyroch mi na brucho naniesol kúsok nejakej kaše, či tekutiny. Pálilo ma to, ani som nevedela čo to je. Zacítila som nejakú ostrú bylinku, ale nedokázala som tú vôňu rozoznať. Keď som znova vzlykla od bolesti, uškrnul sa a naklonil sa ku mne.

"Len pokojne krič, jemu sa to páči." Bola som vydesená, zhnusená a na pokraji zúfalstva. Keď vzal znova nôž do ruky, čakala som koniec. V duchu som sa modlila, aby ma niekto našiel. Hoci som už stratila všetku nádej. Plakala som a zavrela oči, aby som sa nemusela dívať do tých šialených očí, keď mi neznámy mladík podreže hrdlo. Carter začal odriekať nejaké slová v latinčine a vzdychal pri tom akoby to bola posledná vec, čo má spraviť.

Vtom sa ozvala rana a krik. Zľakla som sa, že to kričím ja, pretože ma práve bodol a ja som si to ani neuvedomila. Ale nie. Hlas nebol môj. Počula som niekoho volať moje meno.

"Cara!" Holden bol otočený smerom odkiaľ prichádzalo volanie a tak som využila príležitosť. Nadýchla som sa a na plné hrdlo vykríkla "Tu som, pomoc!". Carter sa otočil späť ku mne a zahnal sa rukou s nožom. Zrejme to chcel dokončiť. No ruka zostala visieť vo vzduchu a mne sa zdalo, že bojuje sám so sebou. Vari tam vnútri bol s ním stále Holden? Rozkričala som sa ešte viac. Počula som dupanie a potom sa niekto vrútil do pivnice. Daniel s Maysonom a za nimi Ruby. Rozbehli sa ku mne, ale ja som ich varovala.

"Pozor, je to Carter!" Mykla som hlavou na Holdena, ktorý sa spamätal a napadol ich. Zrejme niekoho trafil, pretože som počula bolestný ston a nasledujúce údery. Zápasili s ním obaja. Vykrúcala som sa aby som videla, čo sa tam deje ale bola som spútaná a brucho ma bolelo pri každom pohybe. Ruby dobehla ku mne a snažila sa mi pomôcť.

"Tá tabuľka! Je na povale. Rýchlo!" Venovala mi jeden pohľad a potom bežala preč. Cítila som ako sa stôl podo mnou začal triasť, z poličiek vyleteli flaštičky a roztrieštili sa na podlahe. Niekoľko črepín ma zasiahlo do už aj tak uboleného tela. Trhala som rukami aby som povolila povrazy. Pri mojich nohách sa ozývali rany a krik, chrčanie a potom tupý zvuk. Mayson sa načiahol po stoličke a trafil ňou Holdena po hlave. Daniel ku mne pomaly dobehol a odväzoval ma, Na schodoch sa zjavila Ruby s čiernym igelitovým vrecom.

"Poďte!" Posúrila nás a my sme sa rýchlo prešmykli okolo Holdenovho tela. Preberal sa. Zastali sme v chodbe, Ruby vysypala kúsky drevenej tabuľky na zem. Rozbehli sme sa do kuchyne a hľadali zápalky. Našťastie tu zostal aj nejaký alkohol z halloweenskej párty. Chaoticky sme ju rýchlo poliali, až tak, že sme vytvorili veľkú mláku z vodky na podlahe. Zostali sme tam stáť, Ruby, Mayson, Evan podopierajúci Blaira, Daniel a ja. Carter sa medzitým vyšplhal po schodoch, zaprel sa o dvere a tackavo sa pohol k nám.

"Cara! Patríš mu! Odovzdaj sa a dostaneš všetko, čo chceš. My obaja." Chrčal ako zmyslov zbavený a ja som mu pozrela do očí.

"Dám ti to čo si chcel." Škrtla som zápalkou. "Zhor v pekle." Hodila som malý plamienok na rozlámanú tabuľku, ktorá vzplanula ako fakľa. Carter načiahol ruku a desivo zkríkol. Holdenove telo sa ponorilo do plameňov a my sme so strachom ustúpili. Vodka sa rozťahovala do strán spoločne s ohňom a ten zachvacoval podlahu kúsok po kúsku.

"Poďme!" Vytrhol nás z myšlienok Evan a všetci sme sa rozutekali von. Oheň sa rýchlo šíril. Vybehli sme von a zastali pri autách. Otočili sme sa k domu, ktorý sa pomalý ponáral do zlatočervených iskier. Chvíľku sme počuli Carterov krik, ale onedlho už sa ozývalo len praskanie dreva. Chytila som Daniela za ruku a pozrela na neho. Až teraz som si všimla, že krvácal. Tričkom na predlaktí presakoval červený fľak.

"Je koniec, poďme!" Rýchlo sme nastúpili a vyrazili domov. Sedela som na zadnom sedadle, obmotala som Danielovi ruku vreckovkou a potom som sa otočila. Za nami zostával dom Cartera Dunna, ponorený do plameňov, tmy a ticha.

Sedeli sme pred školou pri veľkom strome a obedovali. Na október bolo vonku nezvyčajne teplo. Opierala som sa kôru stromu, Daniel ležal pri mne a hlavu si opieral o moje vystreté nohy. Evan s Maysonom sa napchávali hamburgermi a Ruby mala v rukách telefón. Otočila displej ku mne a spýtala sa:

"Čo povieš?"

"Morticia? Naozaj si myslíš, že to je dobrý kostým na Halloween? Nie je to už trochu otrepané?" Namiesto nej odpovedal Blair, ktorý jej vzal mobil z ruky a prezrel si tú istú fotku.

"No to určite nie! Ja za Goméza nepôjdem. A tebe by sedelo niečo jemnejšie, napríklad Čierna vdova."

"Z Avengers?" Ruby sa rozžiarili oči, ale Blair ju hneď schladil.

"Nie, tá čo zabíjala svojich mužov. Ak to pôjde takto ďalej, aj mňa z teba trafí šľak." Za to si od nej zaslúžil buchnutie do ramena a urazený pohľad.

"A za čo pôjdeš ty?" Spýtala sa ho pre zmenu ona.

"Jazvy už síce skoro nevidno, ale bol by som dobrý Joker, čo povieš?" Pohladila ho po lícach a dala mu jemný bozk.

"To teda nie, Joker je predsa Daniel, či nie?" Sklonila som tvár a pozrela na neho. Usmial sa a chytil ma za ruku.

"Vezmem si na seba hocičo, ak ostaneme doma." Dodal pokojne a chalani prikývli.

"To je fakt, spravíme si súkromnú párty. Ale," Evan na nás ukázal prstom," žiadny duchovia!" Usmiali sme sa, teraz už sme to brali s humorom. Koniec koncov, bol to už rok. Zabudlo sa aj na hľadaného chlapca z ulice, Holdena. Trvalo mi, kým som sa preniesla cez to, že som ho tam dotiahla ja. Že ja som vzala tú tabuľku a uniesla ho. Ale všetci ma presviedčali, že to bol Carter, že to nebola moja vina. Dom zhorel na uhol, zostali len čierne holé steny. Nikto z nás sa nebudil s modrinami či ranami, necítila som tŕpnutie v ruke, hviezda na bruchu mi síce zostala ale jediný šepot, ktorý som ráno počula, patril už len Danielovi.