Nevinná hra

Holden

Nová, zrejme predposledná časť tejto story. Sama  som zvedavá na koľko kapitol mi to ešte vydá moji drahí Angels. Každopádne už mám v hlave ďalšie príbehy takže sa ma tak ľahko nezbavíte :) Enjoy. Vaša Lil *

Otvárala som oči a znova ich zatvárala. Snažila som sa prebudiť. Ale nešlo to. Toto nebol sen. Naozaj som tu bola. Pozerala som na rozlámanú tabuľku predo mnou a bezvládne telo za mnou. Kto nás sem dovliekol? Prečo som tu bola? Všimla som si dvere a tak som sa k nim rozbehla. Trhla som kľučkou ale takmer som zletela na zem. Dvere sa ani nepohli. Zatiahla som za ne jedným ťahom ale nič. Odstúpila som a oprela sa o stenu. Ako som sa sem dostala? Čo tu robím? Kto je ten chalan na zemi? 

Vrátila som sa k nemu a snažila sa povoliť povrazy. Nech už nás tu zavrel ktokoľvek, zrejme sme obaja boli obete. Ťahala som lano, vošla nechtami pod uzol ale nedarilo sa mi. Bol utiahnutý príliš silno. Telo predo mnou sa pohlo a ja som zdesene odskočila. 

"Odviaž ma! Prosím." Zamrmlal omráčene a tak som začala hľadať po okolí, čo by sa dalo použiť. Nič ostré som neobjavila, tak som skúsila znova povoliť uzol rukami. Zovrela som jeden kus v rukách a zatiahla, potom znova a znova. Napokon sa pohol a tak som pokračovala. Uzol celkom povolil a ja som neznámemu uvoľnila ruky. Zohol prsty a znova ich vystrel. Pokrútil zápästiami. Predloktím a potom celými rukami, akoby sa precvičoval. Otočil sa ku mne s tmavými očami.

"Vďaka Cara." Odkiaľ vedel moje meno? V živote som ho nevidela. Vstal a chytil sa za koleno, zrejme sa niekde udrel. Ustúpila som o krok a čakala. Nemala som kam ujsť. Dvere boli zjavne zamknuté. Zdvihol hlavu a pozrel na mňa.

"Pôjdeme?" Navrhol a ja som ho neisto nasledovala ku dverám. Siahol na kľučku a tá bez akejkoľvek námahy povolila. Vyšli sme z podkrovia a zišli po schodoch. Zamierila som rýchlo k dverám ale on ma schmatol za ruky a ťahal do pivnice.

"Nie, ešte máme prácu. Dokončíme to." Snažila som sa mu vykrútiť ale bezmocne. Vliekla som sa za ním, vykrúcal mi ruku a rehotal sa. Nemala som z toho dobrý pocit. 

"Kto si?!" Rozrehotal sa ešte viac a obrátil sa ku mne. 

"Myslel som, že ma už spoznáš. Snažila si sa ku mne dostať." Pokračovali sme dole, z prízemia pod schody do suterénu. Keď už sme boli na treťom schode, pozrel na mňa a uškrnul sa. Oči mal priam čierne. 

"Vitaj v mojom dome." Dodal a mne to došlo. Carter. Bol to Carter Dunn. Dostal sa do tela toho chlapca a práve ma ťahal do svoje pivnice. Do suterénu toho desivého domu. Išla som na smrť. Vedela som to, ak ma dotiahne dole, zabije ma. Ale jeho stisk bol príliš pevný, nedokázala by som ho premôcť. Netušila som, kde sú ostatný a preto som sa snažila získať aspoň čas.

"Kto je ten chalan? Ako som sa sem dostala?" Spýtala som sa než ma zatiahol k drevenému stolu. 

"Volá sa Holden, ale už je aj tak mŕtvy, vďaka tebe. A ako si sa sem dostala? Prišla si. To ako si si necítila ruku,.....to som bola ja. Dostal som sa ti do hlavy, keď si sa pokúsila zabiť. A keď to nevyšlo, posadol som ťa. Dalo mi to zabrať, ale stálo to za to. Uniesli sme toho chlapca a ja som mal konečne nové telo. Nevieš si predstaviť tú slasť." Natočil hlavu do strán akoby si precvičoval krčné svaly a ja som zdesene pozrela do jeho očí. Pritiahol ma bližšie a začal mi obväzovať povraz okolo zápästia. Mykala som rukou ako sa len dalo.

"Nebráň sa!" Vydýchla som so strachom v tvári a on ma pokojne priväzoval k stolu. Po oboch stranách boli sviečky. Zapálil ich a položil ku mne nejaké misky, zatiaľ čo som sa snažila povoliť uzol.

"Viem, že to nie je ideálne, ale svoje telo už mať nemôžem. A tento sopliak bol prvý po ruke. Ale....čo by si povedala na takého Daniela? To by šlo, hm? " Zatiahol za lano a ja som ucítila štípanie na zápästí. Potom pokračoval. "Je celkom zdravý a mladý. Bol by iste lepší než tento feťák alebo kto to vôbec je. Vôbec si nepamätáš, že si ho napadla v tej tmavej uličke však?" Otvorila som ústa a potom si zahryzla do pery. Je koniec, pomyslela som si.

"Zabiješ ma?" Potiahol povraz a prešiel na druhú stranu stola. Chytil mi ruku a omotal mi lano aj okolo druhej ruky.

"Áno, predsa som ti to sľúbil. Trvalo mi to dlhšie, než som predpokladal, ale neboj sa. Čoskoro budeš s ním. Budeš jeho. Po jeho boku na pekelnom tróne. Ani si nevieš predstaviť, čo by som za to dal. A vy sa tam dostaneme len tak. Nevďačnice, neuvedomujete si, čo pre vás robím?" Jeho oči ma desili viac než čokoľvek. Žiaden súcit, láska, pochopenie. Nič. Len temnota a des. Ruky po bokoch mojej hlavy boli zviazané a on sa vzdialil. Pokračovala som v otázkach.

"Čo tým dosiahneš?" Otočil sa s veľkým nožom v ruke, prešiel po čepeli prstom a oblízol si krv, ktorá sa mu spustila z prsta. Pristúpil ku mne. 

"Čím viac obetí, tým nás má radšej. Sme jeho služobníci. A možno raz budeme vedľa neho. Tvoje telo," prešiel mi nožom po krku, cez hrudník až na brucho," tvoje telo mu bude k dispozícii. Obeta, pre neho. A naša zásluha. Sľúbil nám odmenu. Počul som jeho hlas. Mučte a zabíjajte a budem vás chváliť a vezmem vás k sebe do kráľovstva temnoty a hriechu. Čaká ma, mám tam svoje miesto. A ty si posledná vstupenka. Posledná časť skladačky. Zabijem ťa a dostanem, čo chcem." Priložil mi čepeľ k hrdlu a mne sa z očí vydrali slzy. Prehováral ku mne blázon s nožom v ruke. Videla som mu šialenstvo v očiach, ten pohľad, akým sa na mňa pozeral. Priblížil sa k mojej tvári, myslela som, že ma pobozká. Ale nie, zastal tvárou pri mojej a zlovestne sa uškrnul. 

"Nedotknem sa ťa, budeš patriť jemu. Si čistá a nevinná," rozrezal mi vrch trička, až po brucho," presne pre neho. Už len posledná vec." Roztiahol látku na mojom bruchu a začal do neho rezať. Priložil nôž a potiahol. Kričala som do ticha prázdneho domu od bolesti. Zdvihla som hlavu, krvácala som. Ten blázon mi do brucha vyrezával satanskú hviezdu. Nôž na mojej koži štípal a pálil. Zatínala som päste ale krik sa zo mňa vydral pri každom dotyku chladnej ocele. 

"Nie! Prestaň! Prestaň! Prosím!" Počula som vlastný hlas a cítila slzy na svojej tvári. Naklonil sa ku mne znova s krvavým nožom v ruke a zašepkal.

"Ďakuj Satanovi, že si ťa vybral." Jeho desivý chichot sa rozliehal pivnicou a ja som privrela oči.