Nevinná hra

Hádaj kto?

Tak mám pre vás konečne pokračovanie na ktoré ste tak čakali :D Ospravedlňujem sa, že som vás nechala čakať, po tom ako som to ukončila :D Užite si časť. Dúfam, že sa bude páčiť. 

Vaša Liliht *

Odtiahla som sa, vytiahla som mobil z vrecka a pozrela na displej.

*Neznámy: Užívaš si objatie? 

*Ja: Čo chceš?

*Neznámy: Už len chvíľka a zo šiestich budú štyria. 

Hádaj kto?

Tik Tak. TIK TAK!

Podala som mobil Danielovi a bežala dole. Schody som brala po troch a vyletela som dverami behom sekundy.

"Ruby!" Zakričala som. "Ruby!" Zopakovala som ešte náhlivejšie. Vystúpila z auta a uprela na mňa prekvapený pohľad práve keď som zastala pred ňou a lapala dych.

"Čo sa deje?" Nadýchla som sa a skontrolovala som očami Blaira, ktorý spokojne poťahoval z cigarety. Oprela som sa o otvorené dvere na jeho aute.

"Ste v poriadku?" Vydýchla som. 

"Áno. Čo je s tebou?" Chytila ma za ramená, telom mi prešla úľava. Počula som ako za nami dobehol Daniel. 

"Ďalšia správa. Písal, že...." A vtedy mi to došlo. "Zo šiestich budú štyria"

"Pane Bože. Mayson a Evan. Blair! Zavolaj Evanovi kde sú!" Kričala som na neho, vystúpil z auta a nechápavo na mňa hľadel.

"Čo?" 

"Zavolaj Evanovi!" Prikázala mu Ruby keď videla, aká som rozrušená. Daniel mi podal späť môj mobil a ja som správu ukázala Ruby. Potom som si mobil vložila do vrecka. Blair si priložil svoj telefón k uchu a poklepkával prstami po dverách na aute. 

"No tak. No tak, zdvihni to. Zdvihni to." Opakoval stále dokola. Behal očami po nás všetkým, videla som že je nervózny. Keď potom spustil ruku, okamžite som otvorila dvere a ostatný ma nasledovali.

"Šliapni na to." Povedala Ruby, keď si dávala pás. Otočili sme sa na mieste a vracali sme sa k Evanovi domov. Mala som nepríjemný pocit. Ten dotyčný vedel, že som bola u Daniela. Vedel, čo sa dialo. Vedel, že chalani sú doma sami. Vedel o všetkom. Ako je to možné? Cítila som úzkosť a strach. Len som dúfala, že dorazíme včas. Aj keď som presne nevedela, čo sa malo stať. Ale tušila som, že nič dobré to nebolo. 

"Povie mi niekto, čo sa, do pekla, deje?"Opýtal sa Blair, keď dupol na plyn. 

"Dostala som ďalšiu správu, chalani sú asi v nebezpečenstve." Odpovedala som mu takmer šeptom. 

"Asi?" Podráždene sa na mňa pozrel v spätnom zrkadle a potom znova uprel oči na cestu.

"Ja neviem. Dúfam, že sú v poriadku."  Daniel ma chytil za ruku a stisol ju. 

Brzdy zaškrípali, keď Blair zabrdil. Auto zastalo krížom na chodníku, zadné kolesá zostali na ceste. Všetci sme vybehli z auta a utekali dnu. Ruby siahla po kľučke. Zamknuté. Daniel s Blairom sa naraz opreli do dverí celou silou. Zámka povolila. Vrútili sme sa do chodby všetci naraz. 

"Evan! Mayson!" Kričal Blair, keď v tom sa ozvala Ruby.

"Cítite to?" Nadýchli sme sa a do nosa nám udrel zápach. 

"Plyn! Pane Bože, plyn!" Zvolala som zdesene. 

"Mayson! Evan!" Znova zakričal Blair a tentoraz sme sa k nemu pridali aj my ostatní. Rozbehli sme sa po dome. Prešli sme prízemie a hľadali sme chalanov. Maysona sme objavili v kuchyni na dlážke. Ruby vytiahla mobil a volala záchranku. Daniel ho vzal na plecia a niesol von. Ja som zatiaľ vypla sporák. Všetky horáky boli zapnuté. Blair pokračovali do obývačky, ale o chvíľu sa vrátil. To už som pootvárala všetky okná aby sa dnu dostal čerstvý vzduch.

"Nie je tu. Neviem ho nikde nájsť." Prešla som okolo Blaira a vbehla do obývačky. Šiel za mnou a nervózne si prehrabol vlasy. 

"Evan!" Zakričala som a rozhliadla sa po miestnosti. Zápach tu bol o niečo slabší ako v kuchyni ale aj tak ma z toho dusilo.

Napokon som zbadala, že spoza gauča niečo vytŕča. Pribehla som tam. Bol to Evan. Vytiahli sme ho spoločne von na trávnik.    

Mayson bol slabo pri vedomí a tak po chvíli už normálne dýchal. Ruby sedela na zemi pri ňom a snažila sa ho upokojiť. Evan bol v bezvedomí. Keď sme ho položili, rýchlo som mu nahmatala tep. Daniel si kľakol k nám.

"Treba mu dať umelé dýchanie, kým príde sanitka." Napomenul nás a Blair sa okamžite spamätal. Zaklonil mu hlavu, chytil mu no s a otvoril ústa. Stačili dva vdychy a Evan sa prebral. Vyjavene som na celú situáciu hľadela. Sanitka prišla o chvíľu. Postavila som sa a ustúpila, aby mali zdravotníci priestor. Najskôr im skontrolovali životné funkcie a potom nasadili masky aby sa im do pľúc dostal kyslík. Jeden z nich nás dokonca pochválil, že sme jednali tak rýchlo. Inak vraj chalani mohli byť na tom horšie. Mayson bol v poriadku, ale Evana vzali pre istotu do nemocnice. Plyn sme vypli ale pre istotu sme neskôr zavolali plynára aby to skontroloval. 

Sanitka odchádzala a ja som stála na trávniku a pozorovala ju. V tom som pocítila ako sa do mojej dlane vsunula niečia ruka. Natočila som tvár a zbadala toho, čo stál vedľa mňa. Daniel. 

Keď bolo po všetkom a my sme sedeli u Ruby, opäť sa ozval môj mobil.

*Neznámy: Chýbalo málo. 

Aj tak vás dostanem.

TIK TAK.

Zdvihla som oči od displeju a pozrela na nich. Mayson, Ruby, Blair a Daniel na mňa upierali zvedavé a zároveň vystrašené pohľady. Vedela som, že sa tak pozrú vždy keď mi pípal mobil. Ten zvuk bola predzvesť niečoho zlého. Niečoho čo sa malo týkať jedného z nás.

"Zajtra pôjdeme po Evana a potom to celé ukončíme."