Nevinná hra

Hlúpy omyl

Nový diel moji drahí Angels. Strašne moc ďakujem za komentáre, som rada, že sa vám story páči. Užite si túto časť. Teším sa na vás čoskoro pri ďalšej. Vaša Liliht *

"Čo....Cara si v pohode?" Opýtal sa Daniel a spravil krok ku mne, okamžite som začala cúvať a Ruby sa postavila medzi nás. Založila som si ruky na hrudi akoby som sa chcela schúliť na obranu. 

"Daj si pohov, ty cvok. Čo to má znamenať?" Dan sa zamračil a behal pohľadom z jednej na druhú. Ruby ho prepaľovala pohľadom. Mala som dojem, že keď sa na neho bude dívať dostatočne dlho, zabije ho. 

"Čo má znamenať čo? O čo ide? Prečo plače?" Ruby ho sotila do hrude a donútila ho tak ustúpiť do obývačky. 

"Vysvetlíš mi, čo za magora si ? Prečo si to robil?" Danielov výraz ma miatol. Stále som v hlave videla tie správy ale jeho tvár.... Buď bol skvelý herec alebo naozaj nevedel na čo Ruby naráža. 

"Čo som urobil?" Slzy mi tiekli po tvári a roztrasene som sa posadila do kresla. Vedela som, že sa na mňa pozerá, preto som si radšej zakryla tvár rukami.

"Robíš si zo mňa srandu? Tie správy čo si jej písal... Si nejaký psychopat alebo čo? Môžeme ťa dať zabásnuť za tie otrasné veci akými si sa jej vyhrážal a ak s tým neprestaneš tak sa o to postarám, ty magor. Tomu ver, že..."

"Počkaj, čo? Aké správy.....čo.....Cara o čom to hovorí?" Zložila som ruky do lona a pozrela na neho. Spýtavo a ustarostene na mňa hľadel. Pomaly som vytiahla z vrecka mobil a podala ho Ruby. 

Správy boli stále na displeji, stačilo ho odblokovať. Hneď ako to urobila, otočila ho smerom k Danielovi.

"O tomto ty magor. Čo si vôbec za človeka, že jej dokážeš napísať také veci??" Daniel prešiel prstom po mobile a jeho výraz sa menil. Zamračil sa a pootvoril ústa. Potom podal mobil späť Ruby. 

"Ja.... Vážne si myslíš, že by som niečo také napísal?" Otázku adresoval mne. Bola som totálne zmätená. Keď som nereagovala, znova sa obrátil na Ruby. 

"Ani jednu z tých správ som nenapísal. Neviem, prečo si myslíte, že som to písal ja, ale nie je to tak. Nikdy by som...." znova na mňa pozrel," Cara nikdy....nikdy by som nebol schopný niečo také napísať." Ruby len otvorila ústa a znova si prechádzala tie správy. Vstala som a znova si založila ruky na prsiach. Jednou rukou som sa chytila za hlavu a snažila sa premýšľať. Predsa.... bol to on. Alebo nie? 

"Cara!" Vytrhla ma z myšlienok Ruby. "Si si istá, že to písal on? Napísal ti niekedy, že je to on? Priznal sa ti?" Jemne som pokrútila hlavou. Snažila som sa nadýchnuť a prerušiť plač.

"Nie, ale.... ja som sa ho pýtala, či je to on. Aj keď mi nikdy konkrétne nenapísal svoje meno, myslela som...." Zastavila som. Nemohla som pokračovať. Nevedela som ako. 

"Ale ak to nepísal Dan tak kto?....Moment." Na chvíľu sa odmlčala a znova zapla mobil. Pozrela som Danielovi do očí. Hrdlo mi zvieralo, keď som videla ako sa na mňa pozerá. Obvinila som ho z takých strašných vecí. 

"Tu." Zvolala zrazu Ruby. "Jeden vám chýba. To ti písal, keď sme boli u Blaira. Možno tým myslel Dana. Posledný človek, ktorý bol s nami na Halloween. Cara... " Nahodila zúfalú tvár a vrátila mi mobil. Nemusela povedať nič, vedela som na čo myslí. Spravila som totálnu blbosť. Hlúpy omyl. Niekto mi posielal správy a ja som si to spojila s človekom, ktorý...ktorý s tým zrejme nič nemal. Nie zrejme. Určite s tým nič nemal. Stačilo aby sa na mňa pozrel a vedela som to. 

"Počkám ťa v aute." Povedala napokon Ruby a pred odchodom sa ešte otočila k Danielovi. " Prepáč, ešte budeme musieť hodiť reč. Stretneme sa zajtra po škole." Dan prikývol a počkal kým vyšla von. Potom otočil tvár na mňa a ja som musela uhnúť pohľadom. Cítila som sa hrozne.

Daniel chvíľu stál oproti mne a keď som nič nevravela odišiel na poschodie. Znova som sa rozplakala a potom ho nasledovala hore. Otvorila som dve izby. Našla som ho až v tej ďalšej. Sedel pri okne, opieral sa o stenu a ruky mal zložené na nohách. Potichu som vošla ale zostala som stáť pri dverách. Otočil ku mne tvár. 

"Vážne si si myslela, že....že by som ti napísal také príšerné veci?" Spravila som pár krokov k nemu ale znova som sa zasekla. 

"Ja....prepáč mi to. Dialo sa toho toľko... Od toho Halloweenu...Tie správy, ...s Ruby nás niečo skoro udusilo,..." Vytreštil na mňa oči.

"Čože?" 

"V noci, mali sme pocit, že nás niekto dusí, chalani sú celí doráňaní. Len ty si sa nám stále vyhýbal a tak..." Nedopovedala som. Daniel si vyhrnul tričko a ukázal mi obrovskú modrinu, ktorá sa ťahala od rebier až k boku. Rukou som si zakryla ústa a znova podišla k nemu. Tentoraz úplne blízko.  

"Aj mne sa diali divné veci od toho večera." Uškrnul sa. Načiahla som k nemu ruku ale znova som sa zháčila. 

"Prečo si nič nepovedal?" Z očí mi vyšli ďalšie slzy.

"Kedy, keď si so mnou nechcela hovoriť? Utekala si predo mnou. Ani som nevedel prečo. Ale už chápem." Vstal a chystal sa odísť ale chytila som ho za ruku. Zastal ale neotočil sa. Počula som ako vzdychol. 

"Prepáč mi to. Proste som sa bála... Stále sa bojím. Neviem čo sa deje. Proste som mala strach. Ale ....verím ti." Potiahla som ho za ruku a on sa pomaly otočil. Uprel oči na moju uslzenú tvár ale nič nepovedal. Priložila som ruku na jeho bok.

"Mrzí ma to." Šepla som. Pristúpil ku mne a celé moje roztrasené telo zovrel v objatí. Opäť som mala ten istý pocit ako keď ma na tej povale držal za ruku. V jeho náručí som sa cítila bezpečne. 

Ale len do chvíle, keď sa ozvalo pípanie z môjho mobilu.