Nevinná hra

Haunted house

Aj dnes mám pre vás novú časť. Tento príbeh sa mi píše fakt dobre a dúfam, že aj vám sa dobre číta. Dnes to bude taká oddychovejšia časť ale tá ďalšia už bude zasa temnejšia a desivejšia. Užite si ju. Ďakujem za voty a komenty. Vaša Lil *

Sedela som na zadnom sedadle Blairovho auta a plakala. Myslela som na Daniela. Na tie milé oči, ktoré sa na mňa usmievali v ten večer. Na jeho krásny úsmev. Ako mi mohol niečo také napísať? Ako len mohol? Čo som mu urobila?

Roztrasenou rukou som vzala mobil a prečítala si znova tie správy. Hľadala som odpoveď na otázku Prečo? Prečo mi to napísal?

Neviem ako dlho som tam sedela. Prebral ma krik, ktorý sa ozval z domu za mnou. Otočila som sa a keď sa ozval ďalší, tentoraz chlapčenský hlas, vybehla som z auta. Utekala som dnu. Pred vchodom som sa však zastavila. Oblial ma pot a mala som nepríjemný pocit. Nechcela som tam vojsť. Ale bola tam moja najlepšia kamarátka a ja som ju počula kričať. Vrazila som dnu cez pootvorené dvere, ktoré už aj tak ledva držali v pántoch. Rozhliadla som sa. Samozrejme, že tam nikto nebol. Vedela som, kde sú. Vyšla som po schodoch na poschodie rýchlym krokom a zamierila do podkrovia.

Ďalší krik. Kroky. Brala som schody po dvoch a vletela na povalu. Ruby stála v rohu a ruky tisla k hrudi akoby sa bránila. Pozrela som na ňu zmätene. Keď som prehovorila, hlas sa mi lámal, len pred chvíľou som si utrela slzy.

"Čo sa stalo? Prečo si kričala?" Kývla hlavou na Blaira, ktorý stál tesne pred ňou. Ruku mal zdvihnutú pred sebou. Niečo v nej držal, ale kvôli šeru, ktoré tam bolo som nevidela čo to je.

"Ten blbec ma strašil mŕtvym potkanom." Blair sa usmial a odhodil zviera do kúta.

"Jačala ako malé decko. Je to len potkan, Barbie." Zaškerila sa na neho a odtisla ho od seba. Zdvihla zo zeme kúsky rozbitej tabuľky, vložila ich do vaku a pobrala sa k dverám.

"Vypadnime odtiaľto." Zišli sme z podkrovia a zastali na vrchu schodov na prvom poschodí, keď sme začuli kroky. Niekto bol v dome. Otázka bola "Kto?".

"Počuli ste to?" Ozval sa Blair a Ruby mu odpovedala tichým "Pššš." Nahla sa ponad zábradlie či niekoho nezazrie chodiť na prízemí. Lenže zábradlie bolo staré a spráchnivené. Len čo sa doň silnejšie oprela, povolilo a spod rúk sa jej zrútilo dole. Blair a ja sme ju v poslednej chvíli zachytili pred pádom. Drevo dopadlo s hlasným rachotom a kroky sa znova ozvali.

"Kto je tam?" Ozval sa mužský hlas, stiahli sme sa do jednej izby na poschodí a potichu privreli dvere.

Blair sa pozrel von oknom a ja som nazerala na chodbu. Ruby zastala pri ňom.

"Vidíš nejaké auto?" Spýtala sa potichu.

"Nie, sme z druhej strany domu. Proste otvoríme dvere a vypadneme."

"Nech je to ktokoľvek je tu zrejme sám." Dodala Ruby.

"Ale na čo? Čo tu chce?" Nervózne som sa k nim otočila.

"To je fuk. Vidíš niekoho?" Spýtal sa Blair. Chcela som vystrčiť hlavu z dverí ale začula som vŕzganie schodov. Niekto šiel  hore. Priložila som si prst k ústam a naznačila im aby sa ani nepohli. Kroky mierili na druhú stranu. Pánty na dverách zaškrípali a ja som pomaly pootvorila tie naše. Nazrela som von. Niekto vošiel do jednej z izieb. Blair sa postavil za mňa a po zhodnotení situácie potichu dodal. 

"Idem prvý, držte sa za mnou." Vzal Ruby ruksak, prehodil si ho cez plece a vyšiel na chodbu. Rýchlo ale čo najtichšie sme schádzali dole schodmi. Boli sme už skoro na prízemí, keď sa za nami ozvalo hlasné:

"Hej?!" Zbehli sme posledné schody a vtedy sa k nám prirútila postava z vedľajšej miestnosti. Všetci naraz sme zvrieskli. Bol to policajt. Na poschodí bol zrejme jeho kolega.

"Čo tu do pekla robíte?" Osopil sa na nás starší muž so zbraňou v ruke.

"My len..." Začala som koktať ale ten chlapík na vysvetlenie nečakal.

"Zmiznite odtiaľto. Nemáte tu čo robiť." Na viac sme nečakali. Sadli sme do auta a šli preč.

Ruby bola rozhodnutá ísť za Danielom. Mne sa ten nápad nepáčil, nechcela som ho ani vidieť po tých správach ale ani som nechcela čítať ďalšie také veci, čo by mi písal. Napokon som teda súhlasila. Aj keď som sa cítila otrasne, keď sme zastavili pred jeho domom. Mobil som zovierala v jednej ruke a druhou som si držala brucho. Znova sa mi do očí tisli slzy a žalúdok sa mi obracal pri každej spomienke na tie slová. Blair zostal v aute s ruksakom a zapálil si cigaretu. My s Ruby sme stáli na prahu a ona náhlivo a hlasne zaklopala na dvere. Chvíľu bolo ticho a potom sa dvere otvorili.

V momente ako sa moje oči stretli s tými jeho mi už tiekli slzy po tvári a ja som ich nevedela zastaviť. Ruby sa vtisla dnu skôr než stihol niečo povedať, vtiahla ma so sebou a zabuchla.