So perfect/Justin Bieber/SK

Part 12

„Bože. Dýchaj."

„Prosím."

Niečo v mojom vnútri sa nadvihlo. Začínala som pociťovať príjemné teplo. Trvalo to snáď celú večnosť. Po chvíľke som dokázala rozoznať, že ma k sebe niekto tisne. Podarilo sa mi otvoriť oči a dostať zo seba všetku vodu. Bolo to akoby som sa znova narodila. Hlavou mi prenikla obrovská bolesť.

„Dýchaj.", vravel mi ten, čo ma zachránil. Vtedy som si uvedomila, že to nebolo prvý raz, čo ma dotyčný zachránil.

„Zase si ma našiel.", dostala som zo seba slabým hlasom. Pozerala som sa do karamelovo hnedých očí a opäť som sa cítila živá. Toľká irónia. Bola som snáď kúsok od smrti a cítila som sa živšie ako keď som žila na plno.

Justin ma pevne držal a pomáhal mi posadiť sa. Pomaly som sa začínala cítiť lepšie a lepšie, v hlave sa mi vynárala Amber a jej krvilačný pohľad. „Ďakujem.", pošepkala som.

„Ako si sa tam dostala ? Prečo si nedoplávala na okraj ?", vychrlil zo seba.

„No. Šmykla som sa a spadla som.", zaklamala som. Netúžila som mu vysvetľovať, čo sa v skutočnosti stalo. „A tak nejak neviem plávať.", dodala som zahanbene. Rovnako som nemala chuť mu vravieť o mojej traume z minulosti.

Nadvihol obočie a povzdychol si. „Vezmem ťa do nemocnice."

To som však hneď zamietla „Prosím nie."

Sedeli sme na chladnej zemi a hľadeli si do očí snáď celú večnosť. Bolo to zvláštne, sedieť so známou osobnosťou osamote a nepanikáriť, ale v jeho prítomnosti som sa cítila, akoby som ho snáď poznala celú večnosť. Po chvíľke mi pomohol vstať, až sme sa dostali k lavičke.

Opäť som sa mu pozrela do očí, boli jednoducho dokonalé, ťažko sa mi sústredilo na slová, keď som do nich hľadela „Dúfam ťa nezdržujem."

Sadol si vedľa mňa a na tvári sa mu zjavil úškrn. „Nemyslím si, že fotenie oblečenia je veľmi dôležité. Určite to bezo mňa chvíľku vydržia." Zasmiali sme sa a až v tej chvíli som si uvedomila, že sa celá trasiem. Spozoroval to aj Justin. „Ach. Musí ti byť zima.", vyzliekol si bundu a prehodil mi ju cez ramená. Do nosa mi udrela príjemná vôňa. „To ti asi moc nepomôže. Najlepšie by bolo, keby si sa vyzliekla z toho mokrého oblečenia." Chvíľu som ho sledovala. Bol smiešny, snažil sa mi pomôcť, ale zjavne sa snažil až príliš. Buchol sa po čele. „Nemyslel som to tak. Wow. Musím pred tebou vyzerať ako idiot.", spravil grimasu a opäť sme sa zasmiali.

„Idiot, ktorý ma dva krát zachránil.", dodala som. „To je v pohode, tá bunda postačí. Ďakujem.", venovala som mu nesmelý úsmev.

„EMILY.", obaja s Justinom sme sa prudko otočili, utekala k nám hŕba ľudí na čele s April.

Justin sa rýchlo postavil. „Asi by som mal ísť."

Postavila som sa rovnako rýchlo a mala som chuť utiecť spolu sním, pred tým návalom, pred April, pred všetkými, ktorý sa teraz na mňa vrhnú a zasypú kopou otázok. To však nebolo možné.

„Ďakujem ti ešte raz Justin."

„Nie je zač, len mi sľúb, že si budeš dávať väčší pozor."

"Keď si budem dávať pozor, nebudeš ma mať pred čím zachraňovať. Ani dôvod hľadať ma."

Justin sa usmial. Nechcela som, aby odišiel. NIE. NIE. NIE. Moje podvedomie na mňa vychŕlilo tonu nadávok. Nesmiem sa nechať uniesť. Musím sa správať rozumne.

"Verím, že ten dôvod sa nájde.", a s týmito slovami sa pobral na odchod.

"O Bože Emily, žiješ? Prepáč, prepáč, prosím, mne je to všetko strašne ľúto. Keby sa ti niečo stalo, asi by som zomrela.", na veľké prekvapenie to nebola April, kto sa za mnou rozbehol ako prvý. Bola to Linn.

•Budem rada za každé prečítanie, hviezdičku či komentár :) ♥