So perfect/Justin Bieber/SK

Part 26

„Emily."

„Justin."

Popadla som dych pri pohľade na krásnu ženu stojacu vedľa neho a snažila som sa nedať najavo ako veľmi ma bolí vysloviť jeho meno. Ako veľmi ma bolí počuť ho vysloviť to moje.

„Selena, teší ma.", podala mi ruku a mne chvíľu trvalo, kým som dala signál k tej mojej, aby jej stisk opätovala. Usmievala sa od ucha k uchu, šaty zlatej farby sa odrážali od svetiel reflektorov a ja som si pred ňou pripadala ako malá, šedá myška, ktorá nemá právo vyjsť na svetlo, keď vedľa nej stojí takáto bohyňa krásy.

Stála som vzpriamene a pozorovala ako stojí predo mnou. Ako stoja predo mnou. Tak veľmi som si želala objať ho, dotknúť sa jeho rúk, cítiť závan jeho vône. Pri pohľade na jeho pery som pomaly odvrátila tvár na zem. Trýznili ma doslova fyzickou bolesťou. Ako veľmi by som ich chcela cítiť na tých svojich.

„Veľmi ti to pristane.", ozval sa Justin, pričom znel tak presvedčivo, akoby sa z toho zotavil behom jedného dňa a na všetko zabudol. Realita však bola iná. Nezabudol na to, neodpustil mi a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to v blízkej budúcnosti malo zmeniť.

Snažila som sa poskytnúť svojmu hlasu toľko sebaistoty, koľko sa len dalo. „Ďakujem."

„Ako ide natáčanie ?", skenoval ma pohľadom, tým karamelovým pohľadom, ktorý som toľko milovala. Celé telo som mala ako v ohni, to napätie medzi nami by sa dalo krájať.

„Úžasne. Vďaka tebe."

„Ja som ti nezabezpečil talent, iba úlohu."

Tak takto to od teraz bude ? Mala som chuť vytknúť mu jeho vlastné slová Od teraz sme iba okoloidúci ľudia, ale neodvážila som sa. Tak prečo stojí predo mnou a rozpráva sa so mnou akoby sa nič nestalo ? Hlások v mojej hlave mi pošepkal, že sa so mnou rozpráva schválne, aby som žiarlila na Selenu. Chcela som, aby mal ten hlások pravdu, bála som sa však, že chcem niečo nemožné. V tejto chvíli by som bola radšej, keby ma odignoroval. Vedela by som aspoň, že ho to stále trápi, tak, ako aj mňa. Vidieť ho, zahojeného so Selenou bolo omnoho bolestnejšie.

Na ramene som pocítila teplý dotyk rúk a telom sa mi rozhostilo teplo, keď som vedľa seba videla stáť Logana.

„Čaute, vás dvoch som tu nečakal. Teda nie takto spolu", pozdravil ich Logan a objal sa so Selenou.

„Prišla som kvôli Davidovi a rozhodla sa vziať Justina so sebou, aby sa troška rozveselil.", všetky oči v tom momente smerovali na Selenu, ktorá ako náhle si uvedomila, čo povedala, vystrúhala na tvári ospravedlňujúcu grimasu smerovanú k Justinovi a snažila sa uhrať to. „Teda, nie že by bol smutný, len proste, nebol veselý.", začala sa koktať. „A vlastne, proste len, chcela som, aby sem prišiel, lebo...", nedokázala som sa ubrániť úsmevu a rýchlo som sa zahľadela do zeme.

Justin ju prerušil. „Už račej nič nehovor, dobre?"

Všetci štyria sme sa zasmiali, ja s pohľadom stále sa vyhýbajúc Justinovi. Nebol to však typický, úprimný smiech, bolo v ňom cítiť množstvo napätia, ktoré po chvíľke preťal Justin.

„No, my už teda asi pôjdeme, pozdraviť Davida, a tak.", kývol nám hlavou na pozdrav a chytil Selenu okolo pása. Srdce mi krvácalo.

Logan a pohladil po ramene a tuho stisol. Spoločne sme pokračovali v rozhovore, akoby sa vôbec nechumelilo.

***

Ráno som sa zobudila až príliš zavčasu, ale nedalo sa mi spať dlhšie. Celú noc som sa budila a týrala si myšlienky Justinom.