Part 29

388 25 2
                                    

„O bože, neverím, že s tým znovu začínaš Justin!"

„To bude asi tým, že na to jednoducho musím stále myslieť."

„Ale prečo sa nad tým vôbec zamýšľaš ? Nemám ani 20 rokov, nechápem ako ťa to môže trápiť."

„Ja nechápem, ako si sa mohla takto zmeniť."

„Ja že som sa zmenila?!", kniha mi automaticky vyletela z rúk a s rachotom dopadla na zem. „Ako sa vôbec opovažuješ vytiahnuť teraz túto kartu? Čo to s tým má spoločné ?"

Justin sa ohol po knihu a s ešte väčším tresknutím ju hodil na stôl, čím sa mu podarilo zvaliť i zrkadlo. „Má to s tým spoločné všetko, lebo od kedy je z teba takáto hviezda, chováš sa ako niekto úplne iný."

„To snáď nemyslíš vážne Justin.", mala som toho plné zuby. „Čo má to moje herectvo spoločné s tým, že nechcem mať deti Justin? Vieš čo, kašli na to, nemá to zmysel, s tebou už nemá zmysel nič, vôbec som sem nemala chodiť, idem domov."

Justin sa ma snažil zastaviť. „Nebuď smiešna Emily, je noc a prší, nikam nepôjdeš."

Rozhodla som sa ignorovať jeho slová a hoci mal pravdu a ja som nemala najmenšiu chuť ísť o takomto čase domov, nehodlala som tu zostať s ním. Ubehol už týždeň, od kedy sme obaja boli robiť rozhovor u Ellen, kde som sa priznala, že nechcem mať deti. A už týždeň od Justina nepočúvam nič iné ako jednu výčitku za druhou.

Teatrálne som treskla dverami a vybehla do chladnej noci. Naozaj som sa začala báť, až keď som pochopila, že chytiť taxík v tomto momente bude pravdepodobne nemožné.

„Prosím, nech neprší.", vyslala som do vzduchu tichú modlitbu a s ťažkým výdychom sa pobrala domov.

„Takýmto tempom snáď ráno budem doma."

Niečo ma jemne pošteklilo na líci. Potom znovu a znovu.

„Super, do riti.", zahrešila som a zrýchlila krok. Už som bola takmer do nitky premočená, nemalo zmysel sa ponáhľať. Nemusela som byť žiadna veštica, aby som vedela, že o pár dní na to doplatím chrípkou. Srdce mi podskočilo nad zvukom piskajúcich kolies vedľa mňa.

„Nastúp si."

Justin otvoril okníčko a spomalil auto na moju rýchlosť.

„No tak Emily, si úplne mokrá, musí ti byť zima, nastúp."

„Nie, choď preč Justin, keďže som sa zmenila, predpokladám, že mi ani nemusí byť zima."

„Mám vyjsť a strčiť ťa do toho auta na silu?"

Kýchla som si a Justin zrýchlil auto, aby mi zablokoval cestu. Vystúpil a o pár sekúnd stál predo mnou.

„Ak sa ma teraz dotkneš, už nikdy s tebou neprehovorím Bieber."

„Račej budem riskovať, že so mnou nikdy neprehovoríš, ako to, že budeš mesiac ležať v nemocnici so zápalom pľúc."

„Super.", nadvihla som obočie a obišla ho.

„Keď budeš chorá, nebudeš môcť ísť na to natáčanie."

Tak teraz udrel klinec po hlavičke. Do pekla, má pravdu. Neznášala som, keď som si musela priznať chybu.

„Zrazu ti na tom záleží ? Bude tam aj Jonathan, takže by ti len vyhovovalo, keby som na to natáčanie nešla."

„Bože Emily, sadni si už do toho auta."

„Fajn."

Sadla som do auta a telom sa mi rozhostilo príjemné teplo.

„Takže budeš celý čas mlčať ? Ako chceš, môžem rozprávať iba ja. Vieš, že som to tak nemyslel. Nechcel som, aby si si to tak vzala, ale dobre vieš, čo to pre mňa znamená. Presne to isté som zažíval so Selenou a vieš, že nechcem, aby to s nami dopadlo rovnako. Tak už niečo povedz."

Vrhol na mňa pohľad zraneného šteniatka a mne sa už dlhšie nedalo mlčať. „Ja mám iba pocit, že sme to celé urýchlili. V poslednom čase nerobíme nič iné, len sa hádame. Ja viem, ako to berieš a úprimne ? Ja sama som si nemyslela, že to bude takéto komplikované. Snažím sa zostať samou sebou najviac, ako to len ide, ale tak veľmi sa bojím, že ťa sklamem, až mám pocit, že sa naozaj mením." Bolo ťažké vysloviť to nahlas, ale všetko na tom bolo pravdivé. „Už sa takmer ani nevídame a keď aj áno, tak sa iba hádame Justin. O chvíľku začínam natáčať, budeme spolu ešte menej."

„Prosím, nehovor to Emily. Zvládli sme toho už toľko, že nejaké natáčanie a koncerty nás nerozdelia."

„Prečo nie ? So Selenou to predsa dopadlo rovnako, prečo by to so mnou malo byť iné ?"

„Bolo odo mňa hlúpe prirovnávať náš vzťah k tomu so Selenou. Prepáč mi to. Nemáš so Selenou spoločné nič, viem že ty sa nikdy nezmeníš, to ťa robí takou, akou si. Nechcem, aby sme to ukončili Emily."

Obaja sme vydýchli, akoby sme to v sebe držali už roky a konečne to všetko zo seba dostali.

„Prepáč mi to. Nemal som toľko vyvádzať kvôli tomu, že nechceš mať deti."

Venovala som mu úprimný úsmev a zababušila sa do Justinovej mikiny.

***

„Dnes je párty u Tonyho, dúfam prídeš."

„Prepáč Ape, ale musím byť na tom odovzdávaní."

Položila som mobil po Aprilinom sklamanom súhlase a vložila sa do rúk kaderníčky, aby mi učesala vlasy. Jedným okom som si čítala scenár na dnešné odovzdávanie a po tom druhom mi behal jemný štetec vizážistky.

Počula som na chodbe množstvo hlasov, ale takmer som ich ani neregistrovala. Všade bolo plno ľudí a mne to už pripadalo ako klasický večer.

„Ste pripravená Emily?", vo dverách sa zjavil malý tučný muž s mikrofónom na uchu a ja som sa pomaly pripravovala na príchod na scénu. Všetko už bolo v plnom prúde, hostia boli usadení a moderátori vtipkovali, tak ako to na chodí na každom odovzdávaní cien. „O 5 sekúnd idete."

Počula som svoje meno od moderátorky Chrissy a tak som na pokyn vošla s úsmevom na perách pred dav ľudí. Bolo zvláštne, ako rýchlo som sa prestála báť toľkých kamier a ľudí.

Podišla som k mikrofónu a spustila svoju vopred pripravenú reč. „Prišla som sem odovzdávať túto cenu, vraj kvôli tomu, aby môj frajer nebol príliš smutný, ak ju nevyhrá." Sálou sa rozoznel smiech a ja som v hľadisku pohľadom vyhľadala Justina, ktorý sa na mňa usmieval. „A tak mi je veľkým potešením vám oznámiť, že cenu za najlepší album roku, získava ...", otvorila som obálku a urobila dramatickú pauzu, presne tak, ako sme si to naskúšali ... „Justin Bieber." Nedokázala som sa neubrániť radostnému a úprimnému úsmevu. Vedela som, ako dlho na tom albume pracoval a čo všetko to obnášalo.

Justin po podaní rúk a množstve objatí podišiel k pódiu, kde som mu predala cenu. Po krátkom preslove sa ešte raz poďakoval a potom podišiel ku mne a nečakane mi venoval dlhý bozk, čo sa neobišlo bez hlučného tlieskania a výskania. A ja som sa cítila šťastná, cítila som, že mi nič viac k životu netreba a dúfala som, že to tak zostane už navždy.

Tak nakoniec som sa predsa len rozhodla, že príbeh už ukončím. Nijak ho neplánovane neodseknem, všetko bude tak, ako som to mala naplánované, iba to trošku urýchlim. :) Poteší ma každé prečítanie i komentár :) Snáď sa vám časť bude páčiť :)


So perfect/Justin Bieber/SKWhere stories live. Discover now