„Philippa!"
„PHILIPPA!"- zrevala som už asi piaty krát, ale nikto nechodil. S nadávkami som sa postavila z postele a naštvaná zišla dolu. Philippa už stála medzi dverami kuchyne s ospravedlňujúcim výrazom na tvári.
„Ach...možno keby ťa dám vyhodiť to pochopíš Philippa" - prekrútila som očami a vybrala si z chladničky vodu. „Ale, tvojím jediným šťastím je, že ťa mám tak rada a neurobím to" dodala som a usmiala sa.
Stará, bacuľatá žena mi úsmev opätovala a pustila sa do utierania prachu. Philippa je v našej rodine už snáď od kedy som sa narodila. Bola mi druhou mamou. No. Vlastne miestami mi bola aj viac ako moja skutočná, workoholická matka. Jej manžel Victor nám robí záhradníka. Ten nám zas veľa krát nahrádzal otca. Neviem si predstaviť svoj život bez nich.
„Tak Emily. A je po prázdninách čo?" - otočila sa na mňa s prachovkou v ruke a ja som nešťastne vzdychla. „Bohužiaľ"
Z poza rohu sa však už na mňa rútilo malé blonďavé strašidlo a výskalo jedna radosť„Em Em Em Em ...". Tess vyskočila na stoličku a so žiarivými očami sa mi hodila okolo krku.
„Čo sa stalo ty krpaňa?"
„Volala mamina, že príde o 16:00!"
S Philippou sme sa na seba obe pozreli v rovnaký čas a nemusím byť veštica, aby som dokázala vyčítať, že si myslí to isté čo ja. Mama nám to robí vždy. Odíde na týždňovku, ozve sa nám jeden krát, pretože „má veľa práce" a ďalší týždeň nám sľubuje že sa vráti čoskoro. Ja som si zvykla. Ale Tess nie.
S úsmevom som sa na ňu pozrela. „No to je super. Poď už lebo prídeme neskoro."
Vzala som si tašku, obe s Tess sme dali pusu Philippe a vyšli von.
„Vieš čo ?" - zastavila som sa a pozrela sa na svoje červené nablýskané Porsche. Tess prekrútila očami. „Už sa ti to auto nepáči."
Udivene som sa na ňu pozrela. „Ako vieš čo som šla povedať?"
Drobná Tess si rukou buchla po čele a obidve sme sa zasmiali. Cestou do školy som Tess zaviezla ku Carol. Tessina súkromná učiteľka. Stále tvrdím, že mať súkromného učiteľa je kravina. Ale matka ma nepočúva a otec detto. Ale keď bude mať o pár rokov problémy nadväzovať kontakty, s radosťou poviem „ja som to hovorila".
Vystúpila som z auta a utekala do školy. Len čo som vošla do triedy zazvonilo. Vedľa mňa už ako obvykle sedela April. „Vyzeráš fantasticky Em!"
„Kedy nevyzerala?"- odznelo zozadu a podľa hlasu usudzujem, že to bol Paul.
Iba som sa pousmiala. „To sa ozvala tá pravá", a žmurkla na April.
Do triedy vošla profesorka a hneď spustila svoj pravidelný monológ ako po každých prázdninách.
Hodina sa vliekla až neuveriteľne pomaly, ale bol to prvý deň v druhom polroku, takže to nebolo až také nevydržateľné. Vyšla som na chodbu a čítala si rozvrh. Dráma. Konečne. Šla som sa rozplývať nad knihou, ktorú sme mali naposledy čítať, ale do prúdu myšlienok mi vbehol hlas. „Čau princezná".
„Mark" vzdychla som a objala som sa so svojim priateľom.
„Takže niekto tu má nové auto?"
„Každý si všíma len moje nové auto. Bože." - prekrútila som očami a šli sme s Markom na dvor.
„No vieš. Každý by si všímal teba, ale každý vie, že si moja, tak si račej všímajú tvoje perfektné auto."
Zasmiala som sa a Mark ma pobozkal. „Chýbala si mi"
„Ty mne viac"
„Tak to vôbec nie"
„Ale áno."
„Áááále bóže, no nezjecte sa". Vtrhla medzi nás Linn a už aj ma ťahala do vnútra. „Po škole ti zavolám", zakričal za mnou Mark, ale Linn ma ťahala tak rýchlo, že som mu nemala šancu ani zakývať. „Čo robíš?!"- konečne sa mi podarilo ju zastaviť a s vyčítavým pohľadom som na ňu pozrela.
•Budem rada za každé prečítanie, hviezdičku či komentár :) ♥
YOU ARE READING
So perfect/Justin Bieber/SK
Fanfiction•Zničili sme sa navzájom, tak veľmi sme sa milovali. A teraz, moje srdce odchádza tam, kde ho to tvoje už nikdy nenájde• Život Emily Davis je príkladom perfekcie. Hoci má všetko po čom túži, jej srdcu i tak chýba podstata života - láska. Prudký spá...