So perfect/Justin Bieber/SK

Part 16

Obzerala som si priestory schátralého divadla. Hoci to tu nebolo použiteľné pre slávnostné premiéry, bolo to nádherné.

„Ako si vedel, že mám rada divadlo?", s úžasom v tvári som sa na neho obrátila. Prekvapený výraz na jeho tvári mi však dal odpoveď sám. „Aha, ty si to nevedel.", dokončila som sama a ďalej pokračovala. „Takže mi chceš povedať, že toto je tvoje najobľúbenejšie miesto ?"

„A zhodou okolností je to divadlo, ktoré, ako som pochopil, ty vo všeobecnosti zbožňuješ ?", nesmelo sa spýtal, pričom jeho pohľad smeroval uprene na mňa. Ja som iba užasnuto stála na mieste a nestačila sa diviť. Pri srdci ma pichla drobná výčitka skutočného dôvodu, prečo som tu.

Chytil ma za ruku a potiahol kupredu, hore schodmi. „Poď."

Nestačila som ani len namietnuť, či spýtať sa, kam ma to berie. Prechádzali sme okolo schátralých múrov a obrovských stĺpov s vyrytými ornamentmi po celej ich dĺžke. Vyšli sme po ďalších schodoch, do tenkej chodby, kde sme obaja zastali, prekvapení zúženým priestorom medzi nami.

„Keď som sem chodil sám, nebolo tu tak tesne.", povedal Justin tlmeným hlasom. Nedobrovoľne moje myšlienky zablúdili k Simonovi, ako ma držal v tesnom náručí len deň dozadu. Zahnala som ich tak rýchlo, ako sa dalo.

„Na čo myslíš?", Justinovi to zjavne neuniklo.

Rýchlo som sa spamätala a spomenula si, prečo som vlastne tu, tisnúca sa k Bieberovi v úzkej chodbičke. Chcela som byť predsa znova na vrchole. Moja sebeckosť mi vrazila neúprosnú facku, ale vedomie, že Amber to posadí na zadok, ma vrátilo späť do hry.

„Myslím na to, ako som rada, že si ma sem vzal.", zaklamala som. Dobre, to že som tomu bola rada vlastne nebolo klamstvom, ale nebolo to to, na čo som v danej chvíli myslela. „A, že sa mi páči táto úzka chodba.", pošepkala som. Cítila som, ako mu začalo srdce biť rýchlejšie a potešila som sa svojmu malému tajnému víťazstvu. Teraz bol ten správny čas na bozk, tak prečo mu to toľko trvalo?! Mala som ho takmer tam, kde som chcela mať, ale on sa iba uškrnul a pokračoval napred. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala, ale snažila som sa nedať to príliš najavo a tak som ho nasledovala ďalej.

„Tak a sme tu.", ukázal na malý balkónik z výhľadom na celé javisko. Na zemi ležal hrubý paplón a okolo bolo rozložených pár vankúšov. „Chodím sem často.", odpovedal mi na nezodpovedanú otázku, ktorá sa tak zreteľne objavila v mojej tvári. Aj v tme som videla, ako sa nesmelo začervenal, akoby čakal na môj názor.

„Neviem čo povedať.", vyšlo zo mňa nakoniec. Nerada som priznávala sama pred sebou, ako veľmi ma týmto šokoval. Je to presne miesto, ktoré by sa ľahko stalo i mojim obľúbencom.

Rozhodla som sa, že namiesto slov, račej zareagujem skutkom a tak som si sadla na rozložený paplón a s úsmevom sa naňho pozerala. Vyzeral vážne rozkošne, ako tam tak stál. Ach bože, čo to robím?!

„Takže sa ti to páči?", spýtal sa ma neisto a popritom si ešte neistejšie sadal. Vyzeral ako malý chlapec, ktorý rozbil maminu obľúbenú vázu a s pocitom viny sa jej s tým šiel priznať.

Plán - neplán, pomsta - nepomsta, toto mu jednoducho vážne vyšlo a tak som odpovedala najúprimnejšie, ako som vedela. „Páči. A veľmi. Ale nechápem, prečo si sem vzal práve mňa."

Sedeli sme kúsok od seba a ja som čakala na jeho odpoveď. Vyzeral zmätene. „Ja ani neviem, jednoducho som mal ten pocit, že ti to tu chcem ukázať a s niekým sa o to podeliť."

Nebola som si istá, čo povedať. Vlastne som mala pocit, že tento okamih ani nepotreboval komentár. A Justinova myseľ sa pravdepodobne pohrávala s rovnakou myšlienkou, pretože zmenil tému.

„Takže máš rada divadlá?"

„Mám. Ešte keď som bola malá, ma otec vzal na Pamäť vody. Mama vravela, že to nie je predstavenie vhodné môjmu veku, ale mne sa to páčilo. A vtedy som prišla na to, čomu sa chcem venovať."

„Myslím, že by si bola veľmi vhodným materiálom na úspešnú herečku.", odpovedal mi s typickým úškrnom v tvári.

Zasmiala som sa a zastrčila si padajúci pramienok vlasov za ucho. „Keď to povieš ty."

Sedeli sme tam hodiny a rozprávali sa o všetkom. Bolo zvláštne, ako ľahko a jednoducho sa mi sním rozprávalo. Akoby sme boli iba starí kamaráti zo školy, ktorí sa pár rokov nevideli a teraz si všetko vyrozprávali. Mala som pocit, že viem o ňom už takmer všetko.

„Takže ste sa rozišli v dobrom?", opýtala som sa ho, keď sme prešli na tému bývalých lások. Zvláštna téma na prvé rande, hoci, čo mohlo byť zvláštnejšie ako fakt, že to rande je so svetoznámou celebritou.

„Vlastne áno. Obaja sme spravili veľa chýb, ale nakoniec, sme asi predsa len nemali byť spolu."

„Hm, takže noviny a internet sú dosť mimo."

Súhlasne prikývol. „Tie sú mimo vždy. A čo ty ?"

A čo ja ? Ja tu sedím s tebou, tvárim sa, že mi je s tebou najlepšie na svete a pritom spriadam plány, ako sa pomstiť svojej bývalej najlepšej priateľke, pri čom myslím na svojho bývalého priateľa, ktorý sa po rokoch objavil na prahu mojich dverí.

Začínala som seriózne neznášať tento plán.

Pozrela som sa ne neho, ako čaká na moju odpoveď a pohľad som pod ťarchou klamstva sklonila dolu.

„No ja som sa nedávno vlastne tiež rozišla s mojím teraz už ex-priateľom. Nedá sa však povedať, že sme sa rozišli v dobrom, ako ty a Selena.", pousmiala som sa. „Ale tak či tak som tomu rada, pretože by to aj tak nikam neviedlo."

Pramienok vlasov mi opäť padol do očí. Justinova ruka vyletela k mojej tvári a pramienok mi zastrčil za ucho. Prstami mi prešiel po lícnej kosti a tvár naklonil bližšie k tej mojej. Jeho karamelové oči striedavo prechádzali z mojich očí na moje pery. V žalúdku som pocítila chvenie a nedalo sa mi zabrániť úsmevu, ktorý sa mi vyčaroval v tvári. Znova som pocítila zrýchlený tlkot jeho srdca, keď som si uvedomila, že i to moje bije ako splašené. Mala som sto chutí vykričať mu, aká hrozná osoba som, no nestihla som sa dlho pozastavovať nad svojím pokrytectvom. Na perách som pocítila mäkkosť tých jeho a plne oddala sa bozku, ktorý nasledoval. Prsty som mu zaborila do vlasov. Všetko sa na moment vytratilo, takmer som zabudla kde sa nachádzam. Po chvíľke sme sa obaja jemne odtiahli, hľadiac si do očí len pár nepatrných centimetrov od seba. Dýchala som zťažka, akoby som práve dobehla maratón.

Justin vzal moju ruku do tej svojej a oprel sa vedľa mňa. Pár minút sme ešte obaja mlčali a potom sa opäť pustili do konverzácie. Justin si ukradol ešte zopár mojich bozkov a ja som sa v tej chvíli cítila perfektne.

Ďakujem za 740 prečítaní *-* dúfam, že to niekoho vôbec baví čítať  =D každé ďalšie prečítanie ma poteší a nejaký ten komentár či hviezdička ešte viac! Či má zmysel vôbec písať ďalej :)