So perfect/Justin Bieber/SK

Part 4

Deň, ktorý sa zo začiatku zdal ako každý iný, sa ku koncu stal tým najhorším. Skoro.

Hneď ako som dorazila domov, som sa zavrela v izbe a premýšľala. Amber bývala moja najlepšia kamarátka, v časoch, keď sme ešte bývali v Arizone. Nikdy som na tie dni nespomínala, sama pred sebou ani pred nikým iným. Jednoducho som ich vymazala z pamäte. Až do dnešného dňa a príchodu Amber. Nedokázala som prijať myšlienku, že je tu v New Yorku. Že je tam, kde som ja.

Zahnala som všetky myšlienky prúdiace mojou myslou a zišla si dole po kávu.

Phillipa čítala noviny a hodila na mňa jeden z tých pohľadov, ktoré naznačovali, že má o mňa strach. "Zas si nič celý deň nejedla a ideš piť kávu."

Zasmiala som sa a prisadla si za stôl vedľa nej. "Jedla som, neboj sa." Snažila som sa čo najrýchlejšie zmeniť tému, čo Phillipa samozrejme spozorovala, ale vzhľadom na to, že ma pozná, to nijako nekomentovala. "Zajtra sa musím zastaviť po tie lístky pre Tess." Tess má zajtra narodeniny a keďže všetci vieme ako zbožňuje Justina Biebera, ktorý tu bude koncertovať, zhodli sme sa, že lístky budú celkom vhodný darček. A vzhľadom na to, že sú to desiate narodeniny, ja ako tá správna sestra sa obetujem a pôjdem tam s ňou.

"Ako povieš Emily. Tess bude určite veľmi rada.", Phillipine veľké orieškové oči na mňa hľadeli a ja som sa konečne po celom dni cítila dobre. Phillipa mi je ako mama. Vyrastala som pri nej a vždy ma vedela upokojiť. Cítila som sa pri nej ako doma, v bezpečí, neohrozená od okolitého sveta. Škoda, že tento pocit som nezažila pri mame a otcovi.

Dopila som kávu a opäť šla do izby. Nemala som chuť ísť niekam von, ani sa s nikým rozprávať a tak som sa jednoducho osprchovala, prezliekla a šla spať. S dúfaním, že keď sa ráno prebudím, nič z dnešného dňa nebude pravda.

____________________________________________________________________________

Hlavou mi prenikla tupá bolesť. Pomaly a neisto som otvárala oči a snažila sa vstať. Cítila som sa ako zbitá. Vždy som trpela silnými migrénam, obzvlášť v dňoch, kedy som zažívala stres. A tie dni práve nastali.

"Je to krásne".

Z dola sa ku mne niesol Tessin hlások. No nebol jediný. Počula som viacej hlasov. Prešla som do kúpelne, jemne sa opláchla vodou, namalovala, obliekla a zišla dolu. Do nosa mi udrela sladkastá vôňa muffinov a kávy. Mala som pravdu, bolo to viacej hlasov. Hlas mojej matky a otca.

"Emily.", mama obrátila zrak na mňa a s úsmevom sa ku mne rozbehla, chytila do náručia a tuho objala. "Ako dlho som ťa nevidela,och, si podstrihnutá? Už bolo na čase, mala si to rozštiepené."

Argh. Prečo som sa musela zobudiť. "Nie je to moja vina, že si ma tak dlho nevidela mama.", nevrlo som odvrkla.

Ako inak, mamu si okamžite zastal otec "Emily, vieš že máme s mamou veľa práce, ale čoskoro to..."

"čoskoro, to všetko bude inak. Áno, jasné, prepáč, pripomeň mi, koľko krát ti táto veta už vyšla z úst?", nadvihla som obočie a na tvári vyčarila dokonale ironický úsmev.

"Emily!", skríkla mama a tmavo čierne vlasy sa jej nepekne naježili.

Naliala som si kávu a až potom mi oči padli na Tess. Stála ako malé vystrašené mačiatko a pozorovala, čo sa bude diať ďalej. Nebola som rada, keď Tess musela počúvať ako sa hádame, ale rovnako som nebola rada, keď som musela byť ticho a dávať im tak za pravdu. Vzala som ju na ruky a pobozkala na líce. "Všetko najlepšie ty moja fialka." Tess bola môj poklad. Kedysi, ako tá pravá fanúšička Justina Biebera, nosila deň čo deň fialové veci. A preto jej prischla prezývka fialka.