Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

4. kapitola

"Vstávame!"

Kričala na mňa mamina z kuchyne.

"Čo je?"

"O koľkej ideš na ten tábor?"

"Tábor, doriti"

Vyskočila som z postele a bežala ku stolu kde som mala nachystané veci na dnes. Schmatla som spodné prádlo dala si to nové tričko s šortkami a bežala do kúpelky. Rozčesala som si vlasy, dala do vrkoču a umyla si zuby. Vošla som do kuchyne a pozrela koľko je hodín

"7:50... Veď o 8:05 nám ide vlak!!"

Skríkla som a chytila si obi dvomi rukami hlavu.

"Ber kufor,vak a choď sa obuť zoberem ťa"

Zvrtla som sa a bežala do izby. Zobrala som si čierny vak so strapcami, snlečné okuliare s ružovým rámom, schmatla kufor a bežala sa obuť. Kým som si obúvala conversky mamina mi zobrala kufor a naložila ho do auta. Zamkla som dvere a rýchlo bežla do auta.

"Na stanici budeme rýchlo však toto je malá dedina"

Pousmiala sa

"Čo by si čakala od Whessly?"(vymyslený názov dediny )

Začali sme sa smiať.

***
"Ahoj mami"

Obímula som ju, dala jej pusku na líčku a išli sme do vlaku. S Alex sme sa držali za ruku a neskutočne sa tešili. Išlo nás veľa. Vošli sme do vlaku a sadli si do kupáku. Boli sme tam len my dve, dobre nám to vyšlo. No tá chvílka radosti prešla. Sadli si knám dvaja chalani. Vyzerali veľmi sympaticky.

"Ahojte"

Zdvorilo sa pozdravili a usadili sa. Ale ak som sa tak zahľadela na toho jedného tak mi pripomínal toho chalana z obchodu. Ostala som v šoku.

"Čo sa deje?"

Šepla mi Alex do ucha.

"Nič"

"Aha oki"

Šepkali sme si.

"Čo si šepkáte?"

"Čo?"

Ostala som v pomykove. Začali sa smiať.

"Ach nič, ja som Lukas, ale kľudne mi hovor Luk"

A podal mi ruku.

"Ja som Amber, ale každý mi hovorí Am"

Podala som mu tiež a usmiala sa. Podal si ruku aj s Alex.

"Tak teraz ja, volám sa Martin"

A tiež mi podal ruku.

"Ja som Amber, Am ale to už vieš"

Zasmiala som sa. On sa namňa usmial a podal ruku aj Alex. Mne len žiarili oči. Som rada že som spoznala meno toho chlapca, do ktorého som v obchode narazila. Martin. Krásne meno. Aj Luk bol pekný mal blonďavé vlasy vyčesané do hora a bledo modré oči. Jeho tvár bola plochá, mal špicatý nos ale zato postavu mal dobrú aspoň čo som videla. Chudý, pravde podobne tehličky a tie svaly na rukách bolo vidieť. Martin ten až taký svaláč nebol ale bol strašne zlatý.

"No, ktorý sa ti ľúbi?"

Postrčila ma a pošuškala mi Alex.

"Ty si tela ani jeden."

"Tak vtom prípade mám na výber dvoch?"

"Hej máš"

Klamala som lebo Martin sa mi ľúbil strašne.

"Koľko máte rokov?"

Spýtala sa ich Alex.

"16, vy?"

"15"

Povedali sme naraz s Alex a začali sa smiať.

"Sestry?"

"Nie, kamarátky"

Mávla som rukou a odpovedala.

"Kam chcete ísť na školu?"

Luk sa furt vypytoval. Martin bol ticho a len pozeral.

"Obi dve na konzervatórium"

"Čo tam pôjdete?"

"Herectvo alebo speváčky"

"Viete hrať aj na niaky nástroj?"

Tento krát sa spýtal Martin. Mal strašne pekný hlas.

"Áno, Alex vie"

Pokrčila hlavu a zdvihla ruku.

"Na gitaru hrám"

"Čo také?"

"Na izbe ukážem"

"Okay"

A usmial sa na ňu očividne sa Lukovi Alex ľúbi ale otom niet pochyb však je krásna. Aj dnes. Vlasy má vo vrkoči a končeky natočené. Mala oblečené jeanove šortky, volné biele tielko s muffinom a ružové tenisky.

***
Na izbe

"Ách"

Vzdychla som si a padla na postel. Alex to spravila tiež. Úplne sme boli vyčerpané. Zasmiali sme sa a začali si vybalovať veci. Mne stačili dve poličky no Alex zabrala celú skriňu. Však celá ona.

"O 16:00 dole"

Dopovedala a išla pozreť koľko je hodín.

"15:49"

Zakričala na mňa.

"To je v poho 55 tam budeme"

Mávla som rukou a začala si obúvať prezúvky. Alex sa prezúvky hľadať nechcelo a tak šla len v ponožkách. Keď sme išli po chodbe stretli sme Martina a Lukasa.

"Ahojte baby"

Pousmiali sa na nás. My sme pridali do kroku aby sme išli zarovno ich. Ak som sa tak pozrela tak ani Martin a ani Lukas nemali prezúvky tiež boli len v ponožkách. Prišlo mi to smiešne. Už sme boli dole na chodbe. Sadli sme si na gauč, ktorý tam bol. Boli sme tam prvý. Po chvíli došli ďalší, až nakoniec došli vedúci. Zaviedli nás do jedálne. Mali sme na výber buď vnútri alebo vonku. Vybrali sme si vonku. Mali sme si posadať po štyroch. My s Alex sme si sadli do rohu a čakali kto si knám prisadne. Prisadli si knám dve baby.

"Ahojte je tu volné?"

"Hej, hej kľudne si sadni"

Usmiala som sa na ňu.

"Ja som Annie a toto je Hana"

"Veľmi ma teší, ja som Amber, volaj ma Am a toto je Alex"

Predstavili sme sa a boli ticho a čakali. Na mňa pôsobia sympaticky. Annie má krásne gaštanovo hnedé vlasy až po zadok a zelené oči. Hana má modré oči a asi navlnené špinavo blond vlasy s modrým ombré. Neskutočne sa mi to ľúbi.

"Ahojte"

Skríkli vedúci.

"Tak výtame vás u nás v tábore. Budeme chodievať na dlhé túry. Pôjdeme pozreť vodopády. A pôjdeme aj na lanovku. Na večer budú spoločné hry a nakoniec diskotéka. Nám je jedno dokedy budete hore ale rátajte stým že o 7:00 už budú všetci hore lebo o 8:00 sú raňajky. Tak dúfam že sa vám bude lúbiť. Teraz je 16:45 takže dnes si môžte robiť čo chcete a ptm následovne spať. Tak bežte do izby"

Všetci sme sa postavili a odišli.

Tak 4. Kapitola. Táto je o niečo dlhšia lebo som to všetko chcela dať do jednej časti. Tak idem rýchlo začať písať ďalšiu :D