Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

23. kapitola

Pohľad Alex

"Ja už idem"

Oznámila som a postavila som sa z gauča. Za ruku ma chytil Nash.

"Musíš už?"

Pozrela som naňho a mimikou tváre som mu naznačila že už hej. On sa postavil, vytiahol si rifle vyššie a chytil sa jednou rukou za zátylok.

"Filipe tak už idem aj ja"

Prehlásil a sunul ma dopredu. Tak som vykročila do chodby sa obuť. Ja len dúfam že Amber nebude vadiť že som si požičala jej tričko. Vyšli sme von.

"Ty vlastne kde bývaš?"

Spýtala som sa a ruky som si vopchala do vačkov. On sa na mňa pozrel a povzdychol si.

"Ty?"

Odpovedal mi otázkou na otázku. Super. Nemám to rada.

"Ehm... jak ti to vysvetlím..."

Chvíľu som sa pozerala do zeme a premyšlala.

"Však... poďme sa poprechádzať k môjmu domu... môžeš?"

Usmiala som sa naňho.

"Prečo nie"

Usmial sa naspäť. Ja som sa zasmiala a podskočila si. Vykračovali sme si po ceste. Každý chodí po chodníku ale... cesta to je také fajné. Furt som si podskakovala a niečo si mrmlala. Nash sa zasmial a pokrútil hlavou do dola.

"Čo je?"

Zasmiala som sa a začala kráčať popri ňom.

"Si taká zlatá keď to robíš"

Ja som sa zasmiala keď v tom mi zazvonil mobil. Vytiahla som si ho z vačku a pozrela kto volá. Neznáme číslo.

"Kto volá?"

Spýtal sa ma Nash a nakukol mi do mobilu.

"Neznáme číslo"

zaujato som pozerala do mobilu a snažila sa zistiť podla koncovky či ho poznám. Ale žiadne zhody. Chvíľu som nato pozerala no potom mi vytrhol mobil z ruky.

"Kto volá?"

"Na...!!"

Chcela som vykríknuť ale priložil mi prst na ústa. Netváril sa moc nadšene. Hodil nahnevaný výraz. Mne začalo rýchlo biť srdce od nervozity. Nash sa furt netváril moc nadšene. Mala som chuť si ohrýzať nechty.

"Toto som si o tebe nemyslel"

Pozrel na mňa škaredo. Mne srdce začalo biť ešte rýchlejšie. Ja som naňho pozrela nechápavo a trochu s obavami.

"Tak tebe volajú ohladom..."

Pokrútil hlavou a vzdychol si.

"Vysávačov?!"

Začal sa smiať. Ja som sa chytila za srdce a zasmiala sa sním. Drgla som ho do pleca. On si ho chytil a furt sa smial.

"Au to bolelo... to uz nikdy nerob! To neni pekné"

"Ach"

Povzdychla som si a vykročila ďalej v ceste k môjmu domu. Založila som si ruky a plánovala ignorovať ho. Lenže. On pribehol ku mne, chytil ma za boky a otočil si ma tvárou v tvár. Pozerali sme sa do očí jeden druhému. Nasha už smiech prešiel a aj mňa trucovanie. Po chvíli sa nám spojili nosy a potom pery. Obmotala som mu ruky okolo krku a on ma chytil za pás. Musela som byť troška na špičkách. Chvíľu sme sa tam bozkávali no potom som sa odtiahla. On mi dal pusku na líčko a chytil ma za ruku. A zas sme si vykračovali k môjmu domu.

Pohľad Amber

Mierila som k Martinovej izbe keď v tom som videla ako ho berú 4 sestričky na posteli. Začala som v kroku zrýchlovať až som sa rozbehla. Bežala som za nimi čo najrýchlešie ako to len šlo. Zrazu zabočili do niakej miestnosti. Ja som stihla zastať pri dverách. Videla som ako sa tam Martin hýbe. Chytila som si rukou ústa a vybehli mi slzy. Druhou rukou som chytila sklo na dverách. Očividne si ma jedna sestrička všimla a tak zastrela závesy. Ja som zacala cúvať do zadu. Oprela som sa o stenu azošuchla sa po nej dole na zem. Všetko je to moja vina. Moja vina. Jednou rukou som buchla do steny. Nikdy sa to nemuselo stať keby som nebola sprostá. Začala som plakať ešte viac. Zrazu ma za ruku chytilo niake dievča.

"Hej... si v pohode?"

Ja som naňu pozrela uplkanými očami a naznačila som jej že nie. Sadla si ku mne a začala ma hladkať po pleci. Bolo mi to blbé že ma hladká cudzé dievča. Chvíľu sme tam sedeli a ja som furt plakala. No potom tá baba niekam utiekla. Išla som sa aj ja postaviť ale trasli sa mi nohy a padla som na zem. Ostala som tam ležať. Martin. Teraz tam musí byť kvôli mne. Rozplakala som sa ešte viac. Zrazu zbadám ako niekto beží ku mne. Nestihla som zareagovať kto to je pretože som sa v tom momente dostala do bezvedomia.

Ahojte 😁 tak je tu ďalšia časť... prepáčte že je kratšia a že som zase dlho nepísala...