Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

15. kapitola

Pohľad Amber

"Prečo sa tak vypytoval?"

"Ja to mám odkiaľ vedieť?"

Pokrčila som naňho plecami.

"Poď teda ďalej"

Mávla som naňho rukou a otvorila bránu. Stáli sme už pred našimi dverami a len čakali.

"Fu"

Odfúkla som si a vkročila dovnútra. Filip hneď za mnou.

"Mamii sme doma!"

"Sme?"

Vošla do chodby a ostala stáť.

"Ahoj mami"

Povedal Filip a hneď ju išiel objať.

"Chýbala si mi tých 17 rokov"

Stiskol ju ešte viac a mamina začala plakať.

"Deje sa tu niečo?"

Vošiel do chodby otec. Bola som prekvapená že je doma. Mal byť na služobke.

"Áno deje, a je to ten najkrásnejší dej, ktorý som kedy videla"

Zakričala som a skákala. Mamina sa začala smiať aj Filip.

"Frajer?"

Spýtal sa otec a ukázal na Filipa.

"Nie tati, brat"

Mama pozrela na otca.

"Chcela som ti to povedať už dávno ale zle sa mi o tom hovorilo"

"Takže...."

Zvýšil hlas.

"Volaj ma otec!"

Podal mu ruku a zasmial sa. Ja som takú reakciu nečakala a hneď som ich začala objímať.

"Teraz sme veľká šťastná rodina!"

"Áno to sme"

"To budeme stáť tu na chodbe?"

Spýtal sa nás otec a hneď sme sa pobrali do kuchyne.

"Ja si idem ešte ľahnúť, mal som dlhú cestu"

Dopovedal otec a išiel si ľahnúť. My sme sa posadili na gauč do obývačky.

"Mami?"

"No?"

"Kde bude Filip spať?"

"No....Bude musieť s tebou"

Pokrčila plecami. S Filipom sme sa na seba pozreli a zasmiali.

"To je v pohode"

Povedal Filip, mne vtom momente zacinkal mobil. Napísal mi Luk.

Luk: Ahoj Amber, idem na dva týždne do New Yorku za tetou tak dúfam že to tu bezo mňa zvládneš....

Neodpísala som mu.

"Deje sa niečo?"

Spýtal sa ma Filip, keď som sústredene pozerala do telefónu. Potriasla som hlavou.

"Nie kdeže"

A usmiala som sa naňho.

"Dvoch blonďákov mám doma"

Zasmiala sa mamina.

"Filip prepáč mi že som ťa vtedy opustila bola som mladá a nevedela som sa o teba postarať sama."