Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

28. kapitola

Prebudila som sa v posteli. Pretrela som si oči. Čakala som že ma prebudí ranné slnko ale márne. Vonku tma nebola. Ale bolo to také. Svetlotma. No presne. Z boku som sa otočila na chrbát. Paplón som si vytiahla na hruď a založila si ruky. Pozerala som do stropu a rozmýšlala nad včerajškom. Vlastne mi to neprišlo už ani ľúto. Možno mi to bolo predurčené. Aby som sa poučila jaký dokážu byť chlapci sprostí a nevážiť si toho co majú. Ale tak to vtomto svete asi chodí. Povzdychla som si. A čo budem takto skoro ráno robiť? Unavená niesom čiže sa mi spať nechce.

"Pfffuuuuuu"

Čo to bolo? Sama neviem. Hmm. Kde je Filip? Asi v izbe. A kedy prídu rodičia? O ide im napísať. Postavila som sa z postele pre mobil ktorý som mala na stole. Moje bosé nohy ochladily studené dlaždice. Prechádzala som po nich po špičkách. Aby ma predsa aj Filip nepočul. Keď som už bola pri stole tak som zistila že som prezlečená do pyžama. Ale ja som spala. Chytila som si prsia. Nemám ani podprsenku. Toto mi bude musieť Filip vysvetliť. Zobrala som mobil zo stola a rýchlo odcupitala naspäť do postele. Aj v tej svetlotme je vidieť moju izbu ako po výbuchu granátu. Pokrútila som hlavou. Mala by som sa niekedy schopiť a upratať to. Vliezla som rýchlo pod paplón a zababušila sa. Vtejto nočnej košeli mi je celkom zima. Zapla som mobil. Odtoho svetla som skoro oslepla. Oddialila som hlavu no potom som sa znovu priblížila. Sú štyri hodiny ráno. Odomkla som si mobil a tam tapeta. Tapeta na ktorej som ja a Martin ako sa spolu bozkavame. Zavrela som oči aby som potlačila slzy naspäť. Presla som do galerie a snazila sa najsť niaku fotku s Alex. Počas hľadania tej fotky som postupne vymazavala fotky s Martinom. Ked som ich všetky vymazala nastavila som si tapetu a s kľudom som mohla otvoriť messenger. Zas Martin. Ach. Chvíľu som podržala prstom a potom som ťukla na tlačitko vymazať. Sklopila som oči. Ale isla som nájsť maminu medzi kontaktami. Moje dlhé prechádzanie listovanie kontaktov mi prerušila potreba na záchod. Odhrnula som paplón, mobil hodila na posteľ a vidala sa po studenej zemi k záchodu. Prechádzala som a košelu som si žmolila v rukách. Zapnem svetlo na chodbe a zrazu ma niekto chytí za rameno. Od strachu som zvýskla na celý dom. Schmatla som flašu vody, ktorá bola na zemi a buchla sňou celou silou tú prišeru za mnou. Počas toho som mala celu dobu zavreté oči. Ked som ju uz bachla tak som otvorila jedno oko.

"Preboha Filip"

Chytila som si ústa a flašu položila na zem. Filip tam ležal a držal si hlavu. Pomohla som mu vstať. Posadila som ho do kuchyne na stoličku a išla hladať obväz.

"Čo ty tu takto skoro rano strašíš?"

Spýtal sa ma, oprel si lakeť o stôl a chytil si hlavu.

"Tak ju to straším"

Vytiahla som obväz zo šuflíka. Položila som ho na stôl a išla do mraznicky pre ľad.

"Ale ja som nevedela že sa ma zlakneš a že ma trafíš flašou"

Rozhadzoval jednou rukou. Ja som vybrala ľad a priložila mu ho k hlave.

"Hi... trocha pomalšie ved to studení"

Odtiahol sa. Ja som prevratila očami a znovu mu to tam priložila. Pridržala som si ľad a obväzom som mu ho pripevnila k hlave.

"Tak hotovo"

"Ináč Amber?"

"No?"

"Neroztopí sa ten ľad?"

Chytila som si bradu a pozerala mu na hlavu. Buchla som si po čele.

"Ja som ťapa... no tak budes mať mokrú hlavu. To ti potom uschne"

Rozhadzovala som rukami a ptm som si sadla. Filip sa zasmial.

"No co tu strašíš?"

"Ale teraz som sa zobudila a nevedela som zaspať"

"Jáj tak"

"No"

"A už nato nemyslíš?"

"No nemyslela som ale ďakujem za pripomenutie"

"Prepáč"

Pokrútila som naňho hlavou a otočila som sa k oknu. Videla som v nej môj obraz. To mi pripomenulo že ma Filip prezliekal do pyžama.

"Filip a ty si ma prezliekal?"

"No nie zavolal som si sem niekoho aby ťa obliekol vieš"

"Ale..."

Zasmiala som sa.

"Prečo si mi dal dole aj podprsenku?"

"Aby sa ti lepsie spalo. Neboj nič som nevidel"

"Jak si nemohol nič vidieť?"

"Najprv som ti navliekol košelu a ptm som ti ju rozopol pod košelou"

"Aha no sikovný si"

"Skúsenosti ne?"

Postavila som sa a ked som prechádzala okolo neho tak som ho capla po hlave.

"Somár"

Začali sme sa obidvaja smiať. Zdvihla som ruky nad hlavu a prechádzala s jednej strany na druhú. Keď som vošla do izby tak som si zapla malú lapmičku. Otvorila som skriňu. Vybrala som si pohodlné sivé teplaky a ružový crop top. Navliekla som si ponožky aby som nechodila s bosými nohami. Ulozila som si posteľ a zodvihla mobil. Potom som si naňu lahla a zapla ho. Sprava. Takto skoro rano? Kto je este hore okrem mňa? No zistíme. A. Alex.

Alex: Ahoj prečo si včera neprišla?

Ja: Bola som za Martinom a rozišli sme sa...

Alex: Ou to mi je ľúto

Ja: Mne ani nie... Bol to len chalan ako každí iní

Pichlo ma pri srdci. Prečo klameš samú seba? Neviem. Je to tak lepšie

Alex: Nechceš sa stretnúť?

Ja: Áno...

Alex: Za pol hodinu som u teba

Za pol hodinu? Teraz? A to sa jej ste? Zlatá moja. Mam ju rada. Tomuto sa hovorí skutočný priateľ.

Ahojte prepáčte že je to také kratke😔 ale zajtra vam to vynahradím❤