Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

14. kapitola

"O môj bože!"

Skríkla som, keď som sa zobudila zo sna. Prečo sa mi snívajú také sny? Je to desivé. Chytila som si hlavu a hneď nato si utrela pot z čela. Filip, Filip, kde som to meno počula? Zavolám Alex možno bude vedieť. Zdvihla som sa z postele, pretrela oči, namierila k stole a zobrala mobil do ruky.

"Alex? si ešte vonku?"

"Čo? Vonku? Veď je 20:00!"

"To už je toľko? No nevadí, nevieš náhodou o niakom Filipovi?"

"Hej viem"

"Odkiaľ? Povedz mi o ňom!"

"Neviem, ktorého myslíš ale minule som ti o Filipovi hovorila, to je ten ktorý si ma zastal pred Martinom."

"Je to ten! Filip zbil Martina bolo to v správach."

"To fakt? Zlatý môj"

"Je to môj brat..."

"Čo? Brat?!!! Veď nemáš súrodencov!"

"Ako vidíš mám"

"Odkiaľ si to zistila? že je tvoj brat?!"

"Mamina mi to povedala"

"Aha, a myslíš že vadí že som mu dala tvoje číslo?"

"Moje číslo?!! A načo si mu ho dávala?! A kedy si to vlastne stihla?!!"

"Pred chvíľou... Pýtal si ho"

Povedala skleslo.

"Ach...!"

Zrazu mi volalo neznáme číslo.

"Alex..."

"No?"

"Volá mi neznáme číslo!"

V mojom hlase bolo počuť strach. Začala som nervózne chodiť do kola.

"To bude možno Filip"

"No veď to!"

"Čo sa ho bojíš zdvihni to!!"

Vypla ma. Mne sa začali strašne triasť ruky. Pozerala som nato číslo a hrýzla si peru. Nakoniec som stlačila na zelené tlačítko a priložila si k uchu.

"Dobrý večer, môžete si kúpiť..."

Hneď som to vypla. Odľahlo mi.   V takom strese a to mi volá len niaka reklama. Zasmiala som sa a išla si ľahnúť do postele. znovu som zaspala.

Sen

"Kam ideš?"

Spýtala som sa Luka na letisku.

"Do New Yorku"

Otočil sa aj s batožinou a išiel k lietadlu. Ja som ostala stáť a začal sa okolo mňa krútiť svet. Keď zrazu pristálo lietadlo. Vyšiel z neho Luk aj s niakou babou. Mala ruky strčené vo vačku a on ju držal za bok.

"Ahoj Am"

Podišiel ku mne a začal ma bozkávať. Potom sa odtiahol, schytil tú babu za pás, naklonil a začal ju vášnivo bozkávať. Vyzerala šťastne.

"Je koniec Am čau"

Dokončil vetu a odišli. Ja som sa prepadla do Alexinej izby a stála som pred jej postelov. Na posteli ležala Alex. Z dverí vyšiel niaky chalan a usmievali sa na seba. ON skočil na posteľ a Alex naňho. Pomaly sa vyzliekali, keď zrazu sa na mňa otočili.

"Aj ty si to mohla mať!"

Realita

Znovu som sa zobudila celá spotená. Takéto sny sa mi fakt nikdy nesnívali. Je to niake znamenie? Luk? Alex? A ten chalan? Všetko je pomiešané. Prečo? New York? Je koniec? To sú základné otázky, na ktoré mi nikto neodpovie. A Prečo? Ani nato mi nikto neodpovie. Posadila som sa, potriasla hlavou a obliekla sa. Šla som do kúpelky, a dopadlo to ako vždy. Potom som šla do kuchyne spravila si raňajky a napĺňala si žalúdok cereáliami. Zrazu mi začal zvoniť mobil, zase neznáme číslo. Teraz som na Filipa nemyslela preto som to v kľude zdvihla.

"Prosím?"

"Amber?"

"Áno?"

"Som tvoj brat..."

Ostala som v šoku.

"Si tam?"

"Áno, prepáč len vieš som jedináčik tak  ma to zaskočilo."

"Verím ti, Ja som inak Filip"

"Aha takže Filip..."

Nedokončila som pretože tu zrazu stála mamina vytrhla mi mobil z ruky.

"Nechaj ju! Ona zato nemôže že som ťa dala do detského domova! Nechaj ju na pokoji! Navždy!!"

Dopovedala a položila mi mobil na stôl.

"Neopováž sa sním niekedy dostať do kontaktu."

"Mami ale čo keď je normálny a nie taký ako si ho predstavuješ ty!"

"Nie! Povedala som a dosť! Viac o tom hovoriť nebudem!"

Buchla do stola a odišla do obývačky. Typická ona. Ja som od nervov išla do izby, obliekla sa a išla von.

***

Aaach.... Stará sa o mňa jak o 5 ročnú. Prevrátila som očami, počas sedenia na lavičke. Zrazu si ku mne prisadne niaky chalan. Mal blond vlasy vyčesané do hora a krásne bledomodré oči.

"Ahoj ja som Filip"

Vyvalila som naňho oči. Ja mám takéhoto pekného brata ?

"A-a-a-ahoj  ja som Amber"

Zakoktala som sa a usmiala sa naňho.

"Prepáč mi za tú mamu myslí si že nám chceš ublížiť"

"Ja ju chápem, zachoval by som sa tak isto."

"Myslím si že si v pohode chalan, keď si si zastal Alex"

"Lepšie než ju nechať na po spas tomu chalanovi. Obyčajný chudák! Ale hlavne chcem spoznať teba a matku. Koľko máš rokov?"

"15, ty?"

Trochu som klamala, keď som sa ho pýtala na vek lebo som vedela koľko má rokov.

"18, mamina ti o mne nehovorila?"

"Nie vždy, keď som jej hovorila že by som chcela súrodenca mi povedala že sa o tom nechce baviť"

"Tak teraz ho máš"

Usmial sa na mňa, postavil sa a objal ma.

Pohľad Lukasa

Prechádzam sa po parku, keď vtom som zbadal Amber ako sa obíma s niakym chalanom. Skryl som sa za kríky a sledoval ich. On ju chytil za rameno a vyrazili v pred. Mierili k jej domu. Neustále sa smiali a mňa to hrozne sralo. Veď od včera sme frajeri a už je s druhým? Vyzerá trochu ako Martin. Akurát že Martin má hnedé vlasy. Zavolám jej.

"Ahoj Am, kde si?"

"Ja som pred domom prečo?"

"Len tak a si s niekým?"

Priložila si mobil na ruku a niečo sa ho asi pýtala. No po chvíli mi odpovedala.

"Nie"

"Aha, dobre čau!"

Povedal som nahnevane a išiel domov.

Ahojte, dnes je to síce kratšie ale chcela som to napísať tak narýchlo aby som to stihla ešte dnes vydať :)