Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

8. kapitola

"Budík"

"Okay, veď už vstávam"

Pretrela som si oči a posadila sa. Oni zas so smiechom odišli. Oblikla som si žlté tepláky a zelené tielko. V kúpelke ako vždy a obula si prezúvky. Alex mala dobrú náladu a čakala ma pred dverami.

"Čo si tak nabudená?"

"Však budem mať súrodenca"

Zažiarili jej oči a vyskakovala si po chodbe. Zošli sme po schodoch a smerovali k jedálni. Videli sme, že už tam sedí len Annie. Mala skolenú hlavu podopretú rukami.

"Čo sa deje?"

Spýtala som sa jej vystrašene a zvedavo.

"Hana... Si zlomila nohu"

"Kde? A ako?"

Vystrašene sa jej pýtala Alex.

"Bežala hore schodmi a niak si pri zákrute zachytila nohu a zlomila si ju"

Vypustila slzu.

"Annie, to bude v pohode uvidíš"

Sadla som si knej a obímula ju. Ona sa rozplakala. Aj mne trocha vypadla slza aj, ked som ju skoro vôbec nepoznala. Alex plakať nevedela. Bola ešte stále šťastná zo správy, že bude mať súrodenca.

"Dobré ráno, dnes nám z tábora odišla Hana. Zlomila si nohu, keď išla hore schodami do izby. Bude nám chýbať"

"Krepaaa!!"

Začala kričať skupina chlapcov. Ja som dostala nervy a postavila sa pred ich stôl.

"Akože čo si to dovoluješ takto hovoriť? Nevieš aké to je. A myslím si, že keby sa to tebe stalo a musel by si odísť z tábora by ti to nebolo príjemné. Lenže taký idiot ako si ty to nepochopí"

Začala som tam naňho hučať cez celú jedáleň. On sa ku mne postavil. Bol strašne vysoký. Vraždiacim pohladom som naňho pozerala dohora.

"Máš pravdu nepochopím. A ani sa nečudujem, lebo keď mi to povie niekto ako si ty ma to skôr rozosmeje"

A začal sa smiať. Do mňa vošlo 1000 voltov. A strelila som mu facku. Všetci ostali prekvapený a len pozerali.

"Ďakujem za pozornosť"

Dopovedala som vrtko sa otočila a sadla si na miesto. Všetci mi začali tlieskať.

"Dobre, dobre upokojíme sa. Dnes sa nikam nejde ostávame na izbách, ale keď niekto chce môže sa ísť von zahrať tenis, begminton a podobne"

***
"Idem s Annie sa zahrať tenis"

Dopovedala Alex a už ani jednej nebolo.

Ja som išla pomaly po chodbe do izby. Keď ma zrazu niekto chytil za rameno.

"Ahoj, An"

"Čo chceš?"

"Ponížila si veľkého frajera, tak zato zaplatíš"

"Vôbec niesi frajer, už len tým že si mi povedal zlé meno si sa znovu ponížil"

Otočila som sa a znovu mierila do izby. On ma schytil za ruku a snažil sa mi ju vykrútiť.

"Nechaj ju!!!"

Prišiel Luk a vrazil mu jednu do huby. Ten chalan sa knemu otočil aj s krvavou hubou.

"Toto olutuješ"

Dal mi facku a takú silnú, že som padla na zem. A utiekol.

"Preboha, Am"

Zobral ma na ruky a odniesol do izby. Položil ma na postel a sadol si vedla mňa.

"Prečo si si ma zastal?"

"Nedovolím aby ti niekto ublížil!"

Pohladkal mi tvár a jemne ma pobozkal. Ja som sa posadila a začala ho bozkávať. Lahol si na postel a ja naňho. Vášnivo som ho bozkávala. On sa mi medzi tým hral s vlasmi. Šúchala som sa mu o jeho pýchu a medzi tým ho bozkávala. Amber! Čo je? Veď momentálne sexuješ cez oblečenie! Noa? A Martin? Natoho si zabudla? Nie. Ale... Proste buď už ticho! A naďalej som ho bozkávala a vdzychala. On mi chytil zadok a začal mi ho stláčať. Neskutočne ma to vzrušovalo.

"Am?"

"Prosím?"

"Vyzleč si oblečenie"

Ostala som ticho a len vzdychala.

"Prosím Am..."

Začal mi chytať pás pod tričkom. Vyzliekla som si ho a neustále bozkávala.

"Luk si tu?"

Obaja sme zmeraveli. No nestihli sme sa od seba odialiť.

"Luk!!"

"Ahoj Martin"

"Akože? Čo? Prečo? A ? Tričko? Aaaach"

Zabuchol dverami a už ho nebolo.Ja som sa pozrela na Luka a rýchlo sa postavila. Zobrala som si tričko a obliekla si ho.

"Kam ideš ?"

"Za Martinom"

"Prečo?"

"Čo prečo? Si ho nevidel?"

"Am, počkaj!"

"Idem za Martinom!"

Zabuchla som dvere a utekala za ním.

"Martin!!!"

Netrpezlivo som mu klopala na dvere.

"Otvoor!! Martin!!"

"Čo je?!"

Otvoril rozzúrene.

"Prepáč mi to"

Obímula som ho a vyhrkla mi slza. Martin si ma k sebe pritúlil a začal stískať. Am? Čo chceš zas? Vieš čo vlastne chceš? Nie neviem. A rozplakala som sa ešte viac. On mi chytil hlavu a pritlačil k hrudi.

"Martin prepáč mi to ja som nechcela, len ma proste ochránil a už som sa neovládala"

"Pohode Am, mám ťa rád"

"Aj ja ale..."

"Ale?"

"Nerieš to"

A znovu som ho objala.

***
Po 4 dňoch

"Ahoj mami!"

"Am? Už si doma?"

"Hej... Kde by som mala byť?"

"Ach nikde poď ku mne!"

Podišla som knej a začala ma obímať. V poslednom čase ma obíma každý.

"Chýbala si mi"

A stisla ma ešte viac.

"Dobre mami idem sa vybaliť"

"No dobre bež"

Išla som aj s kufrom do izby. Položila som si ho na bok a išla ku tlačiarni. Vytlačila som si tú fotku, ktorú sme si spravili pri vodopádoch. Vyvesila som si ju na stenu a pozerala sa na Luka a Martina. Mala som zmiešané pocity

Ahojte prepáčte že som to vydala až dnes a že to skončilo tak blbo ale už som to musela vydať :D