Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

20. kapitola

Pohľad Amber

Zobudila som sa poobede vedľa Martina. Jednou rukou ma držal za pás a sladko spal. Toto bol ten najkrajší zážitok v živote. Odokryla som si paplón a vstala z postele. Zobrala som uterák zo zeme a ešte raz pozrela na Martina. Uterák som si prevesila cez telo a išla dole po schodoch.

"Aaaa"

Zakričala som, keď ma Martin schytil za nohy a dal si ma na ruky.

"Dobré ránko, miláčik"

Pošuškal mi do ucha a jemne ma pobozkal. Ja som mu zahryzla do pery.

"Vrrrrr"

Zavrčal, vyhrnul uterák a začal mi dávať pusinky po bruchu. Ja som si tam snažila dávať ruky lebo ma to štiklilo.

"Martiiiin!!"

Smiala som sa a kričala. On ma utišil tým že ma začal bozkávať. Ja som mu chytila tvár a ďalej bozkávala. Vykĺzla som mu zrúk a postavila sa. Potom som ho pošteklila a bežala rýchlo dole. Bežala som do obývačky no však on ma stihol chytiť. Ja som ho prehodila na gauč. Začala som ho znovu štikliť. Má strašne zlatý smiech. On ma chytil za pás a prehodil ma tak že bol on na mne. Nemohla som sa pohnúť lebo sedel na mne. Krútila som sa tam a snažila sa mu vyšmyknúť ale chytil mi ruky a začal bozkavať. V tomto som sa nebrániala. Potom mi pošuškal do ucha.

"Všetko najlepšie k narodeninám"

Postavil sa a išiel do kuchyne. Ja som sa postavila a čudovala sa že mi ten uterák takto ešte drží. Išla som za ním do kuchyne a oprela sa o stôl.

"Martin?"

"Prosím láska?"

Stál pri plyňáku a rozpaloval olej na panvici.

"Čo si mám obliecť"

Zdvihla som obočie.

"Kľudne ostaň aj nahá mne to nevadí"

Zasmial sa. Ja som si len vzdychla a podišla k nemu. Chytila som ho za pás a položila mu hlavu na rameno.

"Tak ja si zoberem niake tvoje tričko"

Dala som mu pusu na líčko a vykračovala si do jeho izby. Mam taký pocit že sa obzrel za mnou. Otvorila som dvere do jeho izby a hned som ich za sebou zavrela. Otvorila som jebo veľkú skriňu a hľadala si niečo pekné. Keď vtom mi padlo do oka sivý pulover s bielymi dvomi pásikmi na rukáve pri laktiach. Neváhala som a hneď som ju na seba navliekla. Celá vytešená som vybehla z izby a bežala do kuchyne. V kuchyni ma však čakalo prekvapenie. Martin nebol nikde. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Mala aom strach sa k nemu vôbec priblížiť. Cítila som sa ako v niakom horore. Zrazu niekto začal klopať na dvere. Ja som sa zľakla a radšej zdvihla mobil bol to Martin.

"Ahoj Am, išiel som do obchodu kúpiť vajíčka"

"Martin... niekto tu klope"

"Klope?! Am hlavne neotváraj dvere!!!"

"Dobre"

Povedala som vystrašene.

"Hlavne sa ničoho neboj za chvíľu som tam"

Ja som sa oddialovala od dverí lebo až moc do nich klopali.

"Martin oni aaaaaaa"

Pohľad Martina

"Am! Ozvi sa!"

Bolo počuť už len ticho. Vložil som vajíčka naspäť do regálu a bežal k domu. Neboj Am už idem. Ked už som bol pri dome som videl roztrieskané dvere a jej mobil na zemi. Celý vystrašený som si chytal hlavu a obzeral sa. Zrazu som zbadal čiernu dodávku. V kufri klopalo niake dievča, ktoré malo lepiacu pásku cez pusu a slzi v očiach. Zistil som že je to Amber. Rozbehol som sa k tomu autu a naháňal ho po ceste.