Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

22. kapitola

Pohľad Alex

Postavila som sa vedľa neho a usmiala sa. On začal spievať. Ruku s mikrofónom som si priložila k puse a ostala v pomikove. Hľadel na televíziu a spieval slová. Ja som sa zahľadela naňrho a oči mi zažiarili. Mal prekrásny hlas. Keď došla rada na mňa tak som sa snažila to odspievať čo najlepšie aby som naňho zapôsobila. Ale to sa mi už tuším podarilo v izbe. Po chvíli skončila pesníčka a ja som mikrofón podala Sarah do ruky. Sadla som si na sedačku a Nash sa hodil vedla mňa a chytil ma za rameno. Ja som sa nebránila a pritúlila som aa k nemu. Poznám ho síce iba asi 10 min ale nedovolím aby mi ho niekto prebral. Možno sa mi konečne podarí na lepší vzťah.

Pohľad Amber

Držala som ho za ruku a stále plakala. Oprela som sa o posteľ a od toho plakania a únavy som pomaly zaspávala. Pospala som si asi 10 min. Zobudila som sa na teplý dotyk mojej ruky. Sklonenú hlavu som zdvihla hore. Keď som uvidela Martina ako ma drží a usmieva sa tak mi vbehli do očí slzy.

"Martinko prepáč mi to že si tu kvôli mne. Nemala som vychádzať odtiaľ, mohlo ma to napadnúť... obetoval si sa kvôli mne. Nemusel si to robiť radšej by som tu ležala ja jak ty..."

Chcela som pokračovať ale prerušil ma tým že mi priložil prst na ústa.

"Amber..."

Usmial sa na mňa.

"Neobviňuj z toho seba..."

Skočila som mu do reči.

"Ale ja za..."

Nenechal ma dopovedať a trochu na mňa tým humorom zvrieskol. Začali sme sa obidvaja trochu smiať.

"Nemôžeš zato... Som rád že som tam skočil a teba odsunul... nedopustil by som toho že by ti ublížili"

Rozplakala som sa. Začal ma hladkať po hlave. Potom mi chytil ukazovákom bradu, nadvihol mi ju a pozrel sa mi do očí.

"Nedopustím aby ti niekto ešte niekedy ublížil... milujem ťa"

Postavila som sa zo stoličky a objala ho na lôžku.

"Aj ja teba"

Stiskla som ho a pobozkala.

"Mart...!!"

Skríkol niekto keď otvoril dvere a vtom sa potkol o prah dverí. Spadol na zem a z pomedzi kvetov vyletela bomboniera ktorá na otvorila a rozletela po celej miestnosti. Jedna bomboniera sa odkotúľala aj ku mne. Pozrela som sa naňu a potom na tú osobu ktorá padla. No však kto iny to mohol byť?

"Lukas? Ty čo tu robíš?"

Zpýtala som sa ho nechápavo aj so smiechom. Potom som k nemu podišla a zacala mu pomáhat vstat a pozbierat ten bordel čo narobil.

"No však prišiel som za Martinom"

"No waau"

Zatlieskala som mu.

"A nieste vy dvaja náhodou pohádaný?"

Vstala som aj s kyticou ktorú priniesol Lukas.

"Však sme ale chcem to napraviť"

Vytrhol mi tú kyticu z ruky a podal ju Martinovi.

"A ty si teplý?"

Spýtal sa ho Martin a nasadil nechápavy výraz. Ja som si akurát oprašovala ruky a vduchu som sa smiala. Nechcela som sa moc nahlas smiať v takejto "romantickej" situácii.

"Prečo by som mal byť teplý?"

"Ehm... kvety? Ruže?"

"Noa? Veď to sa dáva"

"Ty si debil..."

Chytil si čelo a krútil hlavou. Ja som si sadla na stoličku vedľa Martina. Načiahla som si ruku že si idem dať bombonieru počas ich žhavej komunikácii.

"Nie!"

Skríkol na mňa Luk.

"Čo je?"

Spýtala som sa ho nervózne.

"Nechaj tú bombonieru to som kúpil Martinovi!"

Pozrela som naňho nechápavo a zdvihla som jedno obočie. Po chvíli som sa pozrela na Martina. Ten mi gestom naznačil že je na Luk na hlavu. Začala som sa smiať.

"No dobre ja idem možno sa dnes ešte vrátim"

Dopovedal a išiel objať Martina.

"Ale ic do piče!"

Martin naňho skríkol a vyháňal ho od seba rukami. Lukas sa naňho zamračil a odišiel.
Vtom som sa začala smiať jak šialená.

"Bože to je debil"

Povedal Martin a tiež sa začal smiať.

"Idem si pre piť hneď som späť"

dopovedala som, postavila som sa a vysla na chodbu. Keď som prechádzala po chodbe tak okolo mňa prešiel jeden chalan. Niečim mi bol povedomý. Pokrútila som hlavou a išla si pre vodu do automatu. Prišla som k nemu a snažila sa si spustiť vodu ale dáko to nešlo. Začala som byt nervózna a neľútostne do toho buchať.

"Môžem?"

Chytil ma za pleco jeden chalan a usmial sa mi do tváre. Nevyzeral zle. Tmavé hnedé vlasy vyčesané do hora, tvár v puberte, a tmavé hnedé oči. Prikívla som mu a sledovala ho. On nato išel pokojne, ja by som to už celé roztrieskala. Zazrakom mi napustil vodu.

"Nech sa páči"

Podal mi to a usmial sa.

"What? Jak si to spravil?"

"Normálne?"

Začal sa smiať.

"Veľmi vtipné"

Drgla som ho do pleca.

"Inak ja som Damián"

"Amber"

Podala som mu ruku. On na mňa nechápavo čumel.

"Really?"

Dopovedal a nastavil ruku na high five. Tak som mu ten high five dala.

"Dáš mi tvoje číslo?"

Začal si vyťahovat mobil a čakal az mu ho nadiktujem. Nevedela som čo robiť. Radšej som si vytiahla aj ja mobil. Nadiktovala som mu číslo a usmiala sa.

"Oki, diki, ja teda už pôjdem"

Dali sme si high five a odišiel. Ja som sa zasmiala vypila si vodu kelínok hodila do koša.

Ahojte... viem nepísala som dosť dlho že fakt dosť dlho ale nebol čas... lyžovačku som si musela užit tak som nemala čas ani tam a po lyžovačke som si musela poopravovať známky... viem je to krátke ale aspoň niečo nie? Dnes už ďalšiu časť nevidám ale nabudúce určite ;)