Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔

16. kapitola

Doma

Vyzula som sa, hodila topánky do skrine a išla do izby. Vzrušená tým že budem nebezpečná a prekvapená Filipom som sa ani nepozdravila mamine. Vytiahla som si papier, pravítko, farebné perá a začala robiť kalendár na tento mesiac. Povedala som si že na sebe budem teraz makať. Čiže do školy nastúpim ako úplne iný človek. Musím si dať pod tú mafiu niake krycie meno. Hmmm.... Alex! Trávenie času s Alex. Napísala som to na každý deň čo som tam mala. Pekne som si to vyzdobila a  pripla na nástenku. Bola som na seba hrdá ale zároveň aj nie že čo nato povie mamina? Pichlo ma pri srdci. Mozog mi hovoril nerob to! Ale srdce choď do toho!! Cítim sa ako v niakom filme. Pozrela som na mobil koľko je hodín. 19:23.  Idem si teda podriemať. Ľahla som si do postele a zaspala.

***

Druhý deň

Vstala som z postele plná energie že sa budem učiť adrenalínovú vec. Obliekla som si ružové tielko, tmavomodré šortky s visiacimi trakami. Dala som si do drdola vlasy, išla spraviť do kúpelky rituál a zobrala som si peniaze. Ani som si nevšimla že Filip nie je doma. Obula som si ružové vansky a vyšla z domu k autobuske. Keď  už som bola pri autobuske tak som si tam sadla na lavičku a chcela pozrieť koľko je hodín, ale nevidela som tam lebo mi nato svietilo slnko.

"13:13"

Ozval sa dievčenský hlas. Ruku som sa priložila na čelo a pozrela sa do boku a trochu vyššie. Stálo tamm dievča vysokej postavy, ktorá mala na sebe čierne šaty a čierne conversky. Bola dobre zladená aj s jej tmavými hnedými vlasmi a dymovým líčením.

"Ďakujem"

Usmiala som sa naňu.

"Ja som Amber a ty?"

"Charlotte"

Furt sa niekam obzerala.

"Hľadáš niekoho?"

"Nie"

Otočila sa a usmiala sa na mňa.

***

"Jak to bolo? Najprv do ľava či do prava? Aaach pomóc."

Bola som na križovatke v chodbách. Cesta bola z ľavej, pravej strany a zo stredu-rovno. Zablúdila som super. zrazu z konci chodby vyjde niaky chalan a začne na mňa mávať.

"Am, švihni si!"

Už som vedela že je to Martin. Rozbehla som sa tam a Martin ma otočil hneď jak ma uvidel.

"Hovoril som ti žiadne pestré veci!!"

"Veď ja skoro nič nemám."

"Tak ideme nakupovať"

Zamkol miestnosť so zbraňami a vykročil v pred. Dostali sme sa až k obchodom. Hlavou mi behali len myšlienky na čiernu. Ale keď som zbadala to úžasné oranžové tričko. Hneď som sa k nemu rozbehla. Martin sa však predo mňa postavil a dal mi do ruky čierne veci, ktoré si mám ísť odskúšať.

"Martin mokasíny? To fakt??"

"No"

"O môj bože!"

Vrátila som mu to naspäť do ruky a schmatla všetky štýlové oblečenia. Išla som stým do šatne a niečo z toho vytvorila.

"Môžem?"

"Nó poď už!"

Vyšla som von s tmavomodrými šortkami s čiernym tielkom. Na páse som mala uviazanú čiernu mikinu s bielim zipsom. Na ústach som mala čiernu šatku s nápisom gun a na nohách čierne plátenky. Prechádzala som sa tam ako na móle.