"Am!! Už je 11 hodín!! Vstávaj preboha!"
Vletela mi do izby mamina.
"Bože čo vrieskaš?!"
"Lebo naša šípová rúženka by sa inak nezobudila"
Začala sa smiať. Mne to prišlo trápne.
"Bože mamina"
Prevrátila som naňu očami.
"No dobre mladá pani, vstávaj a choď vyvenčiť Lolu"
"Aaach"
Buchla som si hlavu do vankúša a kričala. Potom som sa postavila a začala smiať. Išla som do kuchyne. Otvorila som chladničku, vybrala si mlieko. Naliala si do misky a do toho cereálie. Počas jedenia mi došla správa. Otvorila som ju.
Luk: Ahoj Am, lúbiš sa mi , Chcel som ti to už povedať dávno ale nebol čas
Ja: Luk... Aj ty sa mi lúbiš ale neviem či je to niako priskoro na vzťah
Luk: Aha, to je v poriadku. Nešla by si dnes von?
Ja: No môžme o chvílu pôjdem venčiť psa, tak o 13:00 pri parku
Luk: oki <3
Položila som mobil na stôl a dojedla cereálie. Misku a lyžičku som dala do umývačky a išla do izby. Obliekla som si hnedé polo tričko so strapcami a tmavé kraťase. Vlasy som si nechala rozpustené a na ne som si dala slnečné okuliare s hnedým rámom. V kúpelke som začala a aj skončila tak ako vždy. Lole som dala hnedý obojok s hnedým vodítkom a išli sme do parku. Vyrazila som o niečo skorej aby som nemeškala, čo je u mňa zvykom. Sadla som si na lavičku a Lolu som nechala si pobehovať po tráve. Pozrela som na hodiny. Ešte len 12:47. Pohoda. Dala som si slnečné okuliare na oči a sledovala som Lolu ako naháňa motýle. Uši jej len skákali.
"Lola! Nie!"
Vykonala potrebu na ten krásny zelený trávnik.
"Lolaaa! Nie na trávnik!"
Sklesla mi hlava. Vybrala som si servítku, sáčok a išla to hovno pozbierať.
"Bože Lola! Len problémy robíš!"
Dala som to hovno do sáčiku a Lola ma zhodila na zem. Začala po mne skákať a olizovať mňa.
"Lola! Nie na verejnosti!"
"Kdeže to je v poho"
Zrazu som začula niekoho hlas.
"Lola ty rozprávaš?"
"Možno, ale to musíš vedieť ty"
Poťukal ma pleci Luk. Ja som sa rýchlo postavila zo zeme.
"Pre boha, ahoj, prepáč ale Lola ona..."
Skočil mi do reči
"Viem si to predsaviť."
Sadli sme si na lavičkua pozorovali Lolu.
"Anglický buldog?"
"Áno"
"Pekný"
"To je ona, LOLA"
Zvýraznila som to slovo. On sa začal smiať. No po chvíli aj ja. Nenápadne ma chcel chytiť za ruku ale mne cinkol mobil. Došla mi správa.
Alex: Am! Príď!
Ja som zmeravela. Pozrela som na Luka a potom na tú správu. Postavila som sa a išla som zavolať Alex.
"Alex! Čo sa deje?!"
VOUS LISEZ
Klamem, keď poviem že mi NECHÝBAŠ✔
Roman d'amour"Nie, nechýba mi bol to len obyčajný chalan" Prečo klamem samú seba? Nebol to len obyčajný chalan bol to chalan s najkrajšímy očami na svete. A chýba mi. Komu by nechýbala taká úžasná osoba?