Holiday With Stepbrother [H.S]

*1*

„Shirley nebehaj po tých schodoch"napomenula ma mama z kuchyne. Z posledného schodu som zoskočila a utekala do kuchyne.

„Aj tebe dobré ránko matka"vyčítavo som sa usmiala a otvorila chladničku.

„Raňajky máš na stole"

Neveriacky som sa otočila smerom k nej a premeriavala si ju pohľadom. Toto sa fakt nestáva často. Oči jej žiarili šťastím a kútiky úst mala nadvihnuté kamsi do nebies. Dlho som ju takto nevidela. Presnejšie povedané od smrti otca.

„Čo si pila? Priznaj sa"sadla som si za stôl a pustila sa do raňajok.

„Nič, len mám dobrú náladu"úsmev sa jej rozlial po tvári a aby ho zakryla odpila si z kávy.

„Máš nápadnika, že?"opýtala som sa a napila som sa pomarančového džúsu.

„Ako ťa to napadlo Shirley?"hneď maskovala jemný úškrn.

„Niesom slepá, dobre matka?"prižmúrila som na ňu oči a nespustila ju z dohľadu „povieš mi kto to je alebo to budeš tajiť dosmrti?"

„Nikoho nemám Shirley"pokrútila hlavou a uhýbala pohľadom. Signál, ktorý svedčí, že klame.

„Dobre ani ja ti nič nepoviem"mykla som plecom a pohár išla odložiť do drezu.

„Ty niekoho máš Shirley?"prekvapene sa na mňa usmiala.

„Ako ťa to napadlo matka?"napodobnila som ju „a nevolaj ma menom"dodala som.

„Čo sa ti nepáči na tvojom mene?"opýtala sa a natiahla sa po cukor.

„Neodbáčaj od témy"pomohla som jej a postavila som sa na stoličku aby som dotiahla na cukor. Podala som jej ho a zoskočila zo stoličky.

„Ďakujem"usmiala sa a cukor nasypala do nádoby.

„Matka!"zafňukala som a objala ju zozadu okolo pása. Veľmi ma zaujímalo o koho zakopla. Neznášam, keď mi niekto niečo tají a zvlášt, keď je to moja matka.

„Som mamka, mamina, mami, mama a nie matka"usmiala sa a nádobu s cukrom uložila na poličku. Pohladila ma po rukách. Jej boli tak jemné a teplé.

„Elizabeth prosím prezraď mi aspoň niečo"hlavu som uložila na jej chrbát a slastne zatvorila oči. Milujem jej teplo. Je ako radiátor, ktorý nikdy neprestane hriať.

„Dobre mám niekoho"priznala sa. Odtiahla som sa a otočila ju smerom k sebe.

„Ty si sa priznala alebo to bol len závrat?"

„Shirley neboj sa všetko sa dozvieš v pravý čas"jemne sa usmiala.

„To ti veľmi pekne ďakujem matka"ironicky som sa zasmiala.

„Neponáhľaš sa do školy?"opýtala sa a umyla po mne pohár v dreze.

„Matka nevyháňaj ma. A dnes máme voľný deň lebo zajtra sú už prázdniny. Dvojmesačné prázdniny, matka. Dva mesiace ti budem hrať na nervy, nieje to krásne?"

„Dnes prídem neskôr, tak si večer objednaj pizzu alebo choď k babke"úplne odignorovala moju otázku a hovorila si svoje. No to teda drzosť.

„Zas budem doma sama?"sklesnuto som si sadla na stoličku. Nerada som bola doma sama. Vždy som sa nudila.

„Zavolaj si nejakého chalana"

„Pekný vtip matka. Ten sa ti podaril"ironicky som jej zatlieskala. Pozrela som sa na hodinky a bol čas vyraziť. Och.. ako ja neznášam školu. Ešte šťastie, že to je posledný deň lebo viac by som asi nevydržala.

„Maj sa dobre matka"akurát sa obšmietala okolo stola, tak som sa postavila a potľapkala ju po pleci.

„Bav sa"usmiala sa.

„Ty si dnes strašne vtipná, počuvaj ma"pokrútila som hlavou a išla na chodbu. Obula som si tenisky Vans a zobrala som si crossbody kabelku, do ktorej som nahádzala kľúče a mobil. Viac potrebovať nebudem.

„Čau!"zakričala som aby ma počula a vyšla som z domu.

Do školy chodím pešo. Nemám to ďaleko a aspoň sa prejdem. Vždy rozmýšlam o živote. A môj život nieje až tak veľmi na hovno. Keď vynecháme, že som jediná panna na škole, že som bez partnera, že som šprt a že som dement, tak je to docela fajn. Počula som trúbenie auta a hlasný hukot chalanov. Nemusela som sa ani otáčať a presne som vedela, kto to je. Pretočila som očami a zrýchlila krok.

„Nekrúť toľko zatkom šipka!"kto iný by si to neodpustil ako Liam Payne. Je to štvrták a člen najidiotskejšej skupiny chalanov. Liam Payne je docela pekný chalan. Priam na zožratie. Možno by som ho mala telepaticky rada keby nebol taký idiot a správal by sa normálne. Väčšina dievčat ho hltá pohľadom, ale ani jedna z nich sa mu nedokáže pozdraviť. Payne je veľmi hrdý človek a už veľa krát sa pred celou školou vyjadril, že dievčatá na tej škole niesu jeho typ. Zvyčajne si ho ani nevšímam. V duchu mu robím pohreb, ale nedám nu najavo, že ma naštval. Proste som len ticho a idem ďalej. Ako napríklad teraz. Vlasy som si prehrabla dozadu lebo mi stále padali do tváre. Bola som už pred školou. Nadýchla som sa s pokojom v duši, že je to posledný deň. Vstúpila som do budovy školy a videla ich.

Ahojte, tak toto je moja ďalšia story. Dúfam, že sa páčil začiatok...

Budem veľmi rada, keď vyjadrite svoj názor alebo kliknete na hviezdičku..

Časti budú pravdaže dlhé, len táto je taká skušobná, či sa bude páčiť ..

Ľubim vás hviezdičky moje ★★