Holiday With Stepbrother [H.S]

*16*

Celú noc som chválabohu prespala. Ráno som sa však zobudila na vibrácie môjho mobilu. Nahmatala som ho pod vankúšom a pozrela sa kto volá. Najprv som videla rozmazane, ale potom sa mi na obrazovke zjavilo meno Daisy. Hneď som zdvihla.

„Ahoj Daisy. To je, ale prekvapenie, ako sa máš?"zaspatým hlasom som sa pýtala.

„Ahoj Shirley, tak rada ťa počujem. Mám sa vynikajúco a čo ty?"chýbal mi jej hlas.

„Bolo aj lepšie"vydýchla som si.

„Počula som, že si so Stylesom v Miami"

„Áno odkiaľ to vieš?"

„Ja som už doma a keď som išla za tebou tvoja mama mi povedala, že si na dovolenke"

„No hovor, čo si zažila?"

„To ti poviem osobne a teraz musím ísť. Vidíme sa  ahoj"a zložila. Usmiala som sa na mobil a položila ho na posteľ. Úplne som sa prebudila. Vstala som z postele a svižným krokom sa dostala na chodbu. Harry mal pootvorené dvere a ja som mohla vidieť jeho spiacu vyčnievajúcu hlavu spod periny. Vyzeral milo a nad tým som sa pousmiala. Využila som to, že spí a do izby som si zbehla po spodné prádlo aby som sa osprchovala. Kúpeľku som starostlivo zamkla na dva zámky. Vyzliekla som sa a šup pod sprchu. Sprcha ma upokojila a dokopala ma k pozitívnemu mysleniu. Po sprche som si umyla zúbky. Obliekala som si prádlo, keď niekto skúsil otvoriť dvere, ale iste pochopil, že niekto je vnútri, tak trikrát zaklopal.

„Už idem"hlasnejšie som povedala, aby ma počul.

„Pohni, lebo sa poštím!"skríkol. Prevrátila som očami a zapla si podprsenku.

„Otvor!"

„Obliekam sa!"

„Poštím sa!"

„Nevadí"

„Utrieš to!"

„Sekundu"

„Ani sekundu, už to ide!"

„Neopováž sa"varovala som ho a pritom si obliekala posledný kus odevu. Otvorila som dvere a on tam stál skrčený a držal si rozkrok. Odstrčil ma od dverí a namieril si to k záchodu. Vyparila som sa odtiaľ do kuchyne. Tam som si urobila toasty. Všimla som si, že zásoby jedla v chladničke nám dochádzajú. Keď sme prišli bolo tu toho, tak decentne tipujem na dva dni na dve osoby. Budem musieť ísť do obchodu. Napila som sa čistej vody, lebo džús sme už nemali. Počula som za sebou kroky.

„Nabudúce nezabudni byť v kúpeľni celý deň"vyčítal mi a otvoril chladničku.

„Nezabudnem, neboj sa"usmiala som sa a mrkla na ňho, ale to nemohol vidieť lebo bol otočený chrbtom. Dnes bol našťastie oblečený v šedých teplákoch a čiernom tričku. „Urobila som toasty"áno, urobila som raňajky obom. Hovorila som, že som dnes pozitívne naladená. Otočil sa smerom ku mne s nadvihnutým obočím.

„Akože pre mňa?"opýtal sa a prstom ukázal na seba. Prikývla som a s chuťou sa zakusla do ďalšieho toastu.

„Čo sa ti preboha stalo?"opýtal sa a obzeral si toast akoby bol otrávený. Neodpovedala som.

„Ako budem vedieť, že nieje otrávený?"opýtal sa a privoňal si k nemu.

„Nijak. Buď jedz alebo nie"povedala som a prázdny tanier išla umyť do drezu. Napokon sa do toastu pustil a bolo vidieť, že mu chutí. Napila som sa vody.

„Mali by sme ísť do obchodu. Chladnička a aj zásoby jedla sú už prázdne"hovoril a pri tom prežúval.

„Pôjdem"povedala som.

„Pôjdeme"opravil ma.

„Nie je to jedno, kto z nás pôjde?"celkom pokojne som sa opýtala.

„Tak fajn, pôjdem ja a vyberiem to, čo bude vyhovovať mne"

„Dobre. Pôjdeme spolu, ale sľúb mi, že sa aspoň raz pokúsiš hovoriť len, keď to bude potrebné"

„Dobre. Sľubujem, ale ideme teraz, lebo neskôr..."

„Okey, žiadne zbytočné slová"povedala som a vybehla som hore po kabelku a peniaze. Naspäť som sa vrátila s peniazmi v rukách, ktoré som prepočítala. Bolo ich dosť. Obula som si ľahké sandále a čakala na ňho. Prišiel hneď, keď som otvárala ústa, že ho zavolám. Bez slova sme išli pešo až kým..

„Páči sa ti Louis?"opýtal sa otázku, ktorou ma mierne zaskočil. Pozrela som sa na ňho a nevedela, čo povedať. Vždy pri ňom strácam sa slová. Zamyslela som sa.

„Prečo sa ma to pýtaš?"jediná odpoveď alebo skôr otázka, ktorá ma napadla. Jedným kútikom sa usmial.

„Lebo je to môj najlepší kamarát a na tebe mi ani veľmi nezáleží a nechcem aby sa dostal do rúk.."odmlčal sa. Jeho slová na tebe mi ani veľmi nezáleží, boli bolestivé. Zaživa, hroznou a tupou bolesťou sa mi zapísali priamo na srdce. Ale bolesť, ktorú mi spôsobuje mu nedám najavo.

„Pochopila som, ale ja s Louisom nič nemám, tak sa o ňho nemusíš báť"uistila som ho a zrýchlila som krok. Vstúpila som do obchodu s potravinami a Harry hneď zamnou. Zobrala som nákupný vozík a začal sa nákup. Harry bol stále zamnou. Zastavila som sa a do košíka hodila cestoviny a suroviny, ktoré sme potrebovali. Počas toho ako som sa otočila, Harry využil šancu a do košíka nahádzal množstvo sladkostí. Otočila som sa a zhrozila som sa. Košík bol preplnený sladkosťami. Prišla som bližšie.

„Toto nemyslíš vážne"ukázala som na horu sladkostí.

„Vyzerám, že žartujem"urobil vážnu tvár.

„Kupujeme len to, čo potrebujeme"povedala som a začala z košíka vyberať sladkosti.
„Ja to potrebujem na výdrž"ohradil sa a z ruky mi vytrhol čokoládové sušienky. Radšej som to nechala tak. Nechcela som sa s ním hádať pred toľkými ľudmi. Obaja sme sa s nákupným vozíkom preplneným sladkostami, z ktorého vždy niečo vypadlo a Harry to zbieral jak divý, presunuli k zelenine a ovociu. Harry si hneď išiel zobrať banány. Prekrútila som nad ním očami. Kráčala som pomedzi ovocím a o niečo som sa potkla a skoro spadla. Ale niekto ma zachytil. Ten spôsob držania som poznala. Silno ma držal za jeden bok a druhou rukou mi pridržiaval chrbát. Jeho vôňa už prezdrádzala, kto to je. Bol to Harry. Otvorila som oči, ktoré som počas padania reflexívne zatvorila. Videla som tie najkrajšie oči, ktoré tak nenávidím a zároveň si prosím ich pozornosť. Bola to len sekunda pohľadu, ale mne to pripadalo ako večnosť. Naše tváre sa začali približovať a....Nie!!! Niesme v žiadnom romantickom filme!! On ma pustil a ja som spadla na tvrdú zem, kde som ostala rozcapená ako žaba. Sykla som od bolesti. Udrela som si hlavu a dosť to bolelo. Sama som sa zdvihla a chcela mu vynadať, ale jeho nikde. Vyfukla som nahnevaný dych a s košíkom a boľavým chrbtom som išla zaplatiť nákup. Pri kase sa zjavil aj on. Usmievavý ako vždy. Zobrala som dve nákupné tašky a ostatné som prenechala Harrymu. Do vily som sa dostala skôr než Harry. Vyložila som nákup a medzitým stihol prísť aj on. Odišla som, keď chcel niečo povedať. Vo svojej izbe som sa obliekla a išla na pláž, kde som si dohodla stretnutie s Rayom. Harryho som už v dome nevidela a to mi vyhovovalo. Som zvedavá kam ma  Ray vezme. Dúfam, že Harryho zaživa napísané písmo prestane bolieť.

Superman is here!!  😉😉 Tak ahoj, no meškám,  ale nevedela som ako to napísať a zrazu vzniklo toto tu čudo, Dúfam. že sa bude páčiť, no a čas s Rayom opisovať nebudem, lebo je to strata času a aj tak v ďalšej časti sa presunieme do budúcnosti..  😘😘

I love. 💜💜💙💙