Holiday With Stepbrother [H.S]

*31*

Nespokojne som sa pomrvila v Harryho náručí, keď som počula naliehavé klopanie na dvere. Ozvalo sa znovu a ja som už začala pomaly vnímať. Otočila som hlavu a čelila spiacemu Harrymu, ktorý sladko spal a spokojne si odfukoval. Znova niekto zaklopal a ja som si až teraz uvedomila, že ležím polonahá s Harrym v posteli a niekto mi klope na dvere. Matka a Max nás už pristihli, ako sa obímame a nerada by som bola, ak by nás prichytili v posteli. Vyskočila som z Harryho náruče a začala si hľadať oblečenie. Nespokojne sa zamračil a pomrvil na mieste. Napokon otvoril svoje krásne očká a nechápavo, zaspatým pohľadom sa na mňa pozrel. Ukázala som na dvere, na ktoré zas niekto naliehavo klopal. Prikývol a ľahol si späť do perín.

„Harry!!!"potichu som ho zahriakla a dala si ruky v bok. On si ešte bude spať.

„Shirley, otvor tie dvere"ozvala sa moja matka. Harry ihneď vyskočil z postele a pozeral sa na dvere. Pokynul mi, aby som hovorila.

„Čo-čo chceš?" hlasno som sa opýtala a rýchlo si natiahla svoje tričko.

„Nebudem sa s tebou dohadovať spoza dverí, otvor mi"povedala. Začala som panikáriť. Chytila som sa za hlavu a donútila sa rozmýšľať. Nič ma nenapadalo.

„Čo teraz?"priškrtene a s veľkým strachom som sa opýtala Harryho. Ten sa zvalil na zem a skryl sa pod posteľ. Ak ho tam uvidí, tak je po mne. Nadýchla som sa a následne vydýchla a potom utekala otvoriť dvere. Dva krát som otočila kľúčom a dvere povolili. Srdce sa mi rozbúchalo viac a ja som len dúfala, že si ho pod tou posteľou nevšimne.

„Dobré ránko"usmiala sa na mňa a chcela vkročiť dnu, ale nedovolila jej v nej moja postava týčiaca sa pred ňou a nepohnúc sa z miesta. Falošne som sa usmiala.

„Chcem sa s tebou porozprávať, ak dovolíš"očami si pýtala povolenie vstúpiť dnu. Nervózne som sa usmiala a pustila ju dnu.

„Môžeš hovoriť"náhlila som ju. Sadla si na posteľ a mne sa nachvíľku zastavilo srdce. Potľapkala miesto vedľa seba a usmiala sa. Pomaly som sa priblížila k posteli a opatrne si sadla.

„Shirley, vidím, že sa s tebou niečo deje"ustarostnene sa usmiala a svoje jemné ruky položila na tie moje trasúce. Triaslo sa mi celé telo.

„Nič sa nedeje. Čo by sa malo diať."odfrkla som a vždy som sa nervózne usmievala.

„Vždy sme si hovorili všetko, pamätáš? Bola som ako tvoja kamarátka, ale teraz spolu skoro vôbec nehovoríme"pohladila ma po ruke a milo sa usmiala. Milujem jej úsmev, ale teraz som sa nad ňou nemohla rozplývať, keď som stále myslela na Harryho pod posteľou.

„Máš pravdu, ale nemala by si sa báť, lebo nič sa nedeje. Naozaj je všetko v poriadku"pri poslednej vete som sklonila zrak a pohľad sa mi naskytol na Harryho ruku. Rýchlo som ju nohou odkopla pod posteľ.

„Viem, že mi klameš. Poznám ťa viac než ktokoľvek iný. Ale pamätaj Shirley, pravda víde najavo."povedala a mala pravdu, že určite raz všetko víde na povrch. Posledný krát mi pohladila ruku a postavila sa. Nadvihla som hlavu a usmiala sa. Úsmev mi opätovala a odišla. Vydýchla som si a pozrela sa pod posteľ, kde Harry ležal a vystrašeným pohľadom hľadel pred seba.

„Môžeš vyjsť"povedala som a on sa vyplazil spod postele a sadol si vedľa mňa. Vydýchol si a prehrabol si vlasy.

„Musela si ma kopnúť?"urazene sa opýtal. Prikývla som. „Si si vedomá toho, že oni niečo tušia?"opýtal sa a očami vyhľadával môj pohľad. Zľahka som prikývla. Vtiahol ma do svojho objatia a pobozkal do vlasov.

„Ja sa ťa nevzdám"zašepkal a spevnil stisk. Potrebovala som ho  ako nikdy predtým. Cítim, že sa všetko začína komplikovať, ale ako aj Harry, tak aj ja som pevne rozhodnutá bojovať a nevzdať sa ho. Nadýchla som sa jeho vône a sladko zatvorila oči. Zrazu sa dvere mojej izby rozleteli a v nich stála Elizabeth. Rýchlo sme sa s Harrym od seba odtiahli. Matka zrakom preskakovala raz po mne a raz po Harrym.