Holiday With Stepbrother [H.S]

*21*

Two weeks later

Hádky, hádky, hádky, takto by sa začínala prvá veta, ale začína sa namiesto hádok tichom. Harry. To meno mi je povedomé. Aha, veď to je človek, s ktorým bývam, no prehovoriť s ním jedno slovo je pre mňa ťažké ako zdvihnúť slona jedným palcom. Vyhýbať sa mu je ľahké, ale v jeho blízkosti upierať zrak inde než je on je naozaj ťažké. V jednej miestnosti nevydržíme spolu ani len minútu. Harry všetko berie na ľahkú váhu. Neberie to ako ja. Zabudnúť sa na to nedá, ale moja myseľ pokročila. Štve ma to, že vždy ma to zožiera. On ma zožiera zaživa. Smiať som sa neprestala. S Louisom sme si blízky a náš vzťah pomaly nadobúda aj lásku. Teda z mojej strany úroveň lásky je na minimálnom stupni, ale snažím sa, ako len môžem.

Sedela som v kychyni a rozprávala sa s matkou o jej svadbe a ona pri tom stihla aj navariť obed. Bolo prestreté a aj navarené.

„Shirley, prosím ťa choď zavolaj Harryho na obed"hodila na mňa prosebný pohľad. Táto situácia sa mi stala už nieviem koľký krát a vždy som sa na niečo vyhovorila a teraz to nebude inak.

„Matka, hore je s Louisom a Niallom a ty dobre vieš, že keď sú tu jeho kamaráti, tak nemá rád, keď mu chodíme do izby"vôbec som nemala poňatia, čo som to vlastne povedala. Hovorila som len slová, ktoré ma napadli. Sadla si ku mne bližšie.

„Ja mám zas pocit, že je v tom niečo iné"pohľadom sa zo mňa snažila vymámiť príčinu môjho vyhýbania sa Harrymu. Bohužiaľ, ona to nikdy nezistí, aj keď by som sa veľmi chcela niekomu zdôveriť. Dusiť to v sebe je nebezpečené, čo ak sa zadusím? Tak aspoň bude pokoj.

„Stalo sa medzi vami niečo o čom neviem?"spôsobom akým sa ma to opýtala mi naháňal strach. Klamať vlastnej matke je zničujúce. Sklopila som zrak a záporne pokrútila hlavou.

„Budem sa tváriť, že ti verím, no je mi ľúto, že sa mu vyhýbaš. Dovolenka vás mala zblížiť a nie vás naučiť, ako sa sebe vyhýbať. Shirley, prosím ťa."povzdychla si a pokračovala „Ja a Max sa budeme brať a ako vidíš, tak tu bývame všetci spolu a vy tu chcete spolu žiť ešte pár rokov bez toho aby ste so sebou hovorili. Ja už neviem, čo s vami robiť. Chcem aby sme žili v pokoji a šťastí všetci a preto prosím teba Shirley, aby si sa s Harrym rozprávala a nevyhýbala sa mu."zaprosila pohľadom. Srdce mi pukalo, že jej to nemôžem sľúbiť, lebo je to na mňa priveľa. S tupým pohľadom som len sklonila hlavu. Započuli sme smiech. Obe sme otočili hlavu smerom odkiaľ smiech išiel. Do kuchyne vošiel Harry, Niall a Louis. Louis sa na mňa hneď usmial a všetci si sadli za stôl. Ja som sa postavila od stola a chcela som odísť.

„Kam ideš? Veď si nič nejedla"snažila sa ma zastaviť. Tvár som sformulovala do bolestnej.

„Necítim sa dobre"povedala som pravdu. V poslednej dobe mi je často zle a niekdy aj vraciam.

„Nič si nejedla sadni si a jedz"pokynula mi aby som si sadla, ale ja som to nemala v pláne, lebo jediné voľné miesto bolo pred Harrym. Jeho pohľad, z ktorého vyžarovalo, že ho nič netrápi a všetko je v úplnom poriadku ma hneval.

„To je v poriadku Elizabeth. Vezmeme si jedlo do izby, však Shirley?"zachraňoval ma Louis. Prikývla som. Postavil sa od stola a vzal taniere dnešného obeda. Išli sme do mojej izby a zavreli sa. Sadla som si na posteľ.

„Papaj"usmial sa a tanier opatrne položil predomňa na posteľ. Pohľadom som prešla po jedle a naplo ma z neho.

„Niesom hladná"vyhovorila som sa a nohy som si vyložila na jeho stehná.

„Nechcem aby si mi umrela od hladu zlatko"usmial sa a na lyžičku si nabral zemiakové pyré. Nasmeroval mi lyžičku k ústam. „Otvor ústočka"hovoril somnou ako s malou. Zavrtela som hlavou.

„No ták"zaprosil pohľadom a predsa len ma presvedčil a ústa som otvorila. Usmial sa a kŕmil ma. Keď sme dojedli Louis si ľahol vedľa mňa. Dal mi pusu na líce a hlavu uložil na moje rameno. Jemne som sa usmiala a rukou mu zašla do vlasov a hrala sa s nimi.

„To nerob. Vzrušuje ma to"zavrnel mi do ramena. Pomaly som mu za ne potiahla. Nadvihol hlavu a pozrel sa mi na pery. Napokon sa na ne vrhol a bozkával ma. Jemne a s láskou. Svojím telom sa premiestnil medzi moje nohy a rukami sa opieral o posteľ. Postrapatila som mu vlasy a potiahla mu hornú peru. Vzdýchol a moja úbohá noha pocítila jeho náhlu erekciu. Tempo bozkávania zrýchlil a svojím rozkrokom sa o mňa obtrel. S Louisom som ešte nič nemala. Stále si myslí, že som panna a mňa by veľmi mrzelo ak by som ho sklamala. Hanbím sa. Dvere mojej izby sa rozleteli a počula som zhíknutie. Odtrhli sme sa od seba a pozreli na dvere. Vlastne som aj bola vďačná, že nás niekto zastavil.

„Matka!!"zahnebene som si tvár skryla do dlaní.

„To je v poriadku deti, len pokračujte"usmiala sa a zatvorila dvere.

„Tak to bol trapas"plácla som sa po čele. Louis sa zasmial a pritúlil sa ku mne. Začali sme sa zhovárať a keď odbila piata hodina Louis musel odísť, lebo mu volala jeho sestra. Rozlúčili sme sa dlhým bozkom a odišiel. Vstala som z postele a vzala taniere. Vyšla som z izby a započula som gitaru. Nachvíľku som sa zastavila a nastavila uši. Počula som tlmený spev. Prišla som bližšie k Harryho izbe a započúvala sa do pesničky, ktorú spieval nádherný chrapľák. Spieval o dievčati, ktoré poznal, ale ona jeho nie. On ju vraj miloval, ale ona nevedela o jeho citoch. Tá pesnička bola veľmi smutná a hlasom, ktorým ju Harry spieval bol tiež smutný a miestami až žalostný. Hlas mal krásny, keď spieval. Prvýkrát som ho počula spievať a ide mu to perfektne. Pesnička sa ukončila poslednými smutnými slovami jeho nádherným chrapľákom a ja som sa odtiaľ radšej spakovala.

Taniere som uložila do drezu a napila sa vody, lebo som mala pocit, že dnešný obed čochvíľa vyvrátim von. Napokon mi voda nepomohla a rýchlo som bežala na záchod. Dnešný obed bol celý von. Bála som sa, že to môže byť niečo vážne, no potom mi to došlo. Menštruácia mi meškala pár dní a nikdy mi nemeškala. S Harrym sme nepoužili ochranu, ale dával si pozor. Nie!! Ja nemôžem byť tehotná! A už vôbec nie so svojím nevlastným bratom! Možno si to len namýšlam. Uvažovala som nad tým a rozhodla som sa, že si pôjdem kúpiť tehotenský test. Dala som sa do kopy a hneď vyrazila do lekárne. V lekárni som sa hanbila, ale napokon som to vzala do vlastných rúk a poprosila o jeden tehotenský test. Predavačka vyššieho veku na mňa prísne hľadela a nechcela zo mňa spustiť oči až kým som nevyšla z lekárne. Domov som tempo chôdze zrýchlila. Chcela som to všetko mať za sebou. Rýchlo som otvorila vilu a bežala hore schodmi. Keď som bola na poschodí a mala som namierené do kúpeľne, tak som sa nepozerala dopredu a takto to aj dopadlo. Do niekoho som narazila, krabička tehotenského testu sa mi vyšmykla z rúk a ja som skončila na zadku. Rýchlo som sa postavila a pošúchala si zadok. Pozrela som sa na páchateľa. Kučeravá hlava so zmätenými zelenými okálmi skúmala krabičku. Rýchlo som mu ju chcela vytrhnúť, ale jeho ruka ma zastavila. Nechápavo na mňa skrčil tvár.

„Ty si...a ja.."začal koktať. Hľadal správne slová. Poprvýkrát somnou prehovoril. Bola som rada, že somnou prehovoril, ale zároveň nerada, že za takých okolností.

„Neviem"potichu som povedala a sklonila hlavu, aby nevidel hromžiace sa slzy v mojich očiach.

„Dával som si pozor. To nieje možné"ohradil sa. Hovoril potichu pravdaže, aby nás nikto nepočul. Z jeho hlasu som mala pocit, že mi niečo vyčíta. Zodvihla som hlavu a obdarila ho škaredým pohľadom.

„A čo Louis?"opýtal sa s nádejou, že by bol zo všetkého vonku. Ten jeho strach v očiach... Sklonila som znova hlavu. Nemala som za potrebu mu rozprávať o sexuálnom živote mňa a Louisa.

„Tak, spali ste spolu?"nedočkavo sa opýtal po chvíľke ticha. Záporne som pokrútila hlavou. Potichu, no dostatočne hlasno si popod nos zanadával a podal mi test. Vzala som ho.

„Počkám"povedal a postrčil ma do kúpeľne. Viem, že dieťa by nás dostalo do veľkých problémov, ale to mu to až tak jedno, že sa viac bojí o seba, ako o budúcnosť jeho dieťaťa? Čoto preboha táram? Veď ešte neviem, či som tehotná. Rozbalila som krabičku a prečítala si návod podľa, ktorého som sa riadila. Na výsledok som musela počkať, ale nie dlho. Zatvorila som oči a vzápätí ich otvorila. Výsledok bol.........

Ahojte .. Tak ako? hm? Budeme mať bábo, či nie?

I love 💜