Two weeks later
Prešli dva týždne hádok s Harrym. Každý boží deň sa hádame a nadávame si. Niekedy to dôjde až tak ďaleko, že som agresívna. Matka a Max nás už prestali riešiť. Liam, Louis, Niall a Zayn k nám chodia často, ale ja sa radšej vytratím a keď sa vrátim nachvíľku hodím reč s Louisom a ostatných ignorujem. Snažím sa aj Harryho, ale to sa proste nedá. Už len, že dýcha rovnaký vzduch ma znervózňuje. Neprejde deň, kedy sa nehádame. Naše hádky sú na dennom poriadku. Obaja si robíme akoukoľvek hlúposťou naschvál. A teraz to nieje inak. Nahnevane som mu tri krát zaklopala na dvere. Dvere sa otvorili a privítal ma jeho spýtavo-pobavený výraz.
„Stíš tú hudbu"snažila som sa znieť pokojne a dýchať pravidelne. Darilo sa, ale jeho priblblý úsmev mi v tom vadil.
„Prečo by som mal? Nikomu nevadí"vysmiato sa oprel o zárubňu.
„Ahoj Shirley"zakýval mi Louis. Kútikom som sa na ňho usmiala a na Harryho zamračila.
„Stíš tú hudbu"zopakovala som svoju žiadosť.
„Čo keby som umlčal teba?"opýtal sa a zakusol sa do prsta.
„Čo keby si sa prestal hrať na veľkého pána? To by nám nezaškodilo"ruky som si založila na hrudi. Hnev sa vo mne prebúdzal a istotne ochvíľku nadobudne svoju veľkosť. Pokojne sa usmial. Tváril sa, že sa ho to nedotklo a je nezraniteľný, ale ja presne poznám jeho citlivé body.
„Ty na mňa musíš mať veľkú chuť, keď mi klopeš na dvere a hľadáš si pekne sprostú výhovorku len preto aby som si ťa všímal a rozprával sa s tebou. Vieš, sestrička rozprávať sa môžeme aj bez hádok, no neviem pri čom by to skončilo"provokatívne nadvihol obočie a oblízol si spodnú peru. Naplo ma. Zamračila som sa a nevedela som ako sa mám brániť. Zabudla som ako sa nadáva a nevedela som kde sa mam postaviť. Za všetko mohli jeho oči. Pozeral sa na mňa s pervérznosťou a nadržanosťou a to ma pritlačilo k zemi.
„Došli slová alebo sa pravda ťažko počúva?"opýtal sa a nastavil ku mne ucho. Nadýchla som sa, že niečo poviem aj, keď som nevedela presne čo povedať.
„Večera!!"matkin hlas ma našťastie zachránil. Zvrtla som sa na päte a utekala dole. Harry a Louis hneď za mnou. V kuchyni sme sa usadili na svoje miesta a moje bolo oproti Harrymu.
„Zas ste sa hádali?"opýtal sa nás Maxo a dočítané noviny hodil do koša. Sadol si k stolu a dožadoval sa odpovede. Harry aj ja sme mali sklonené hlavy.
„Dočkám sa odpovede?"opýtal sa nedočkavý Maxo. Louis sa správal ako duch. Ticho sedel a načúval.
„Áno, ale to ona začala"povedal a prstom ukázal na mňa. Skrčila som tvár a pozrela na Harryho.
„Ty si začal! Pri tvojom hluku sa nedá ani oddychovať!"nekotrolovane som sa rozkričala.
„Shirley nekrič"ohriakla ma matka.
„Pokojne sa najeme a potom vám niečo povieme"povedal Maxo a natiahol sa po šalát. Všetci sme si v tichosti naložili na tanier a najedli sa. Po jedle si Maxo na stole založil ruky a vážne sa na nás zadíval.
„Deti, mysleli sme si, že ak budete spolu tráviť viac času aj s Harryho kamarátmi, tak sa niečo zmení a budete sa správať ako súrodenci, ale ako vidím len sa to zhoršilo. Každodenne počúvame vaše hádky a je nám to ľúto. Chceme aby ste si rozumeli a navzájom sa podporovali ako to u súrodencov má byť. Ja viem, súrodenci sa tiež často hádajú, ale v ťažkých chvíľach sa vždy podržia. Obaja ste už dospelý a mali by ste sa aj tak správať. Sme rodina, tak to už obaja pochopte. Kedže máte takých úžasných rodičov ako sme my. Kúpili sme vám obom letenky do Miami. Obaja sa spoznáte a uvidíte, že osamote to pre vás bude lepšie"dopovedal a ja aj Harry sme na ňho vypúlili oči. Ja a Miami super, ale ja, Harry a Miami to určite nie. Nikdy! Harry sa začal nekontrolovane smiať ako blázon. Louis ho potľapkal po ramene a Harry sa trošku ukľudnil. S širokým úsmevom sa pozrel na svojho otca a dostal ďalší záchvat smiechu. To je dement.
YOU ARE READING
Holiday With Stepbrother [H.S]
FanfictionStála som pred ním a potláčala horké a ťažké slzy. Musela som mu klamať. Nemôžeme pociťovať k sebe niečo viac, než je dovolené. Zhodil vázu, ktorá sa hneď rozbila na milión kúskov. „Vidíš to?!"opýtal sa a ukázal na rozbitú vázu na zemi „toto je moj...